Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické analýzy (WIIW) v tomto roku počíta s hospodárskym rastom vo východnej Európe na úrovni 3,8 %.
"Naše analýzy ukazujú, že východná Európa relatívne dobre prekonala pandémiu v roku 2020," cituje agentúra APA predstaviteľa WIIW a spoluautora štúdie Richarda Grievesona. Vážený reálny hrubý domáci produkt (HDP) v 23 analyzovaných krajinách klesol v priemere o 2,3 %. Ekonomický prepad spôsobený novým koronavírusom tak dosiahol len tretinu úrovne v eurozóne. Protipandemické opatrenia neboli v zime také prísne ako počas prvej vlny pandémie, viac ľudí chodilo do práce, či už z vlastnej vôle alebo z nutnosti. Na druhej strane mnohé krajiny SVE na začiatku pandémie rýchlo prijali prísne opatrenia a mali ju relatívne dobre pod kontrolou.
Regiónu pomohlo zvládnuť pandémiu aj poučenie sa z finančnej krízy spred desiatich rokov. Pokles reálneho HDP vo východnej Európe bol vlani výrazne nižší než v roku 2009 po globálnej finančnej kríze, keď v regióne spadol hospodársky rast o 5,6 %. Tentoraz krajiny podporili hospodárstvo štátnou pomocou a nízkymi úrokmi. WIIW však poukazuje aj na regionálne rozdiely. Východoeurópske členské štáty EÚ a západný Balkán vlani zaznamenali výraznejšie ekonomické prepady než v roku 2009. Naproti tomu bola recesia v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ) a na Ukrajine vlani menej výrazná než v roku 2009.
Pandemická kríza vo všeobecnosti najťažšie postihla krajiny s väčším sektorom služieb a turistického ruchu, napríklad Taliansko, Španielsko, Chorvátsko a Čiernu Horu. "Len Čierna Hora a Chorvátsko klesli výraznejšie než eurozóna," povedal Grieveson pre agentúru APA. "Moldavsko zhruba rovnako ako eurozóna."
WIIW však očakáva, že hospodárske zotavenie sa tento rok vzhľadom na výrazný zimný nárast počtu nakazených ľudí spomalí. "Je preto nepravdepodobné, že v tomto roku sa v regióne zopakuje nadpriemerný hospodársky rast v porovnaní so západnou Európou," hovorí Grieveson. V nadchádzajúcich troch rokoch očakáva WIIW pre všetkých 23 východoeurópskych krajín ekonomické zotavenie, avšak s veľkými rozdielmi v rýchlosti. Kým Srbsko a Turecko by sa mali už čoskoro vrátiť na cestu hospodárskeho rastu, krajiny, ako Česko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a Moldavsko dosiahnu predkrízovú úroveň HDP v roku 2022, Čierna Hora až v roku 2023.
Najvyšší rast by mala v tomto roku dosiahnuť južná Európa, konkrétne Čierna Hora (6,5 %), Turecko (5,8 %), Srbsko (5 %), Kosovo (4,8 %), Chorvátsko (4,5 %) a Albánsko (4,5 %). Na jednej strane ide o krajiny, ktoré svoje ekonomické zotavenie môžu úspešne podchytiť fiškálnou alebo peňažnou politikou (Turecko a Srbsko). Na druhej strane tieto štáty patria medzi tie, ktorých ekonomiky vlani mimoriadne výrazne klesli (Chorvátsko, Čierna Hora), a preto začínajú na veľmi nízkej úrovni.
