„Keď hovoríme o strachu, chcem povedať ľuďom, aby investovali do monitorov dychu pre deti. Tie najkvalitnejšie stoja asi sto eur, a hoci to nie je málo peňazí, nám to malinkú zachránilo. Stalo sa to asi pred tromi týždňami. Síce som o tom nechcel hovoriť, ale keď nad tým rozmýšľam, tak si myslím, že je fér povedať o svojej vlastnej skúsenosti,“ začal svoje rozprávanie hokejista pre Život.
„Stalo sa to v jedno bežné piatkové popoludnie. Bol som na poschodí a počul som pípať alarm. Keďže máme ten najkvalitnejší monitor na trhu, nemá falošné poplachy. Pípa len vtedy, keď malinkú vyberieme z postieľky a monitor zabudneme vypnúť. Manželka bola dole, tak som si myslel, že podložku nevypla a ide o planý poplach. Po chvíli som však počul, ako manželka v panike kričí: ‚Dýchaj, Viki, dýchaj! Preber sa!‘ Asi po pol sekunde som bol dole,“ pokračoval v príšernej skúsenosti.
Zúfalý boj o život
Boris s Luciou zachovali duchaprítomnosť. „Obaja sme sa snažili robiť všetko možné. Najskôr malú prevrátiť, pobúchať jemne po chrbátiku, polohovať, ale nič nefungovalo. Začala nám červenieť a okolo očiek a ústočiek modrať. Privinul som si ju k sebe a začal som jej dávať umelé dýchanie. Keď som ju držal v náručí, až sa mi podlomili kolená, pretože myšlienke, že ju nezachránim, že ju môžem stratiť, som sa neubránil. Zatiaľ čo som jej dával umelé dýchanie, a to sa už rozprávame o dlhom časovom úseku, ktorý si netrúfam odhadnúť, manželka volala na 112, kde nám poradili po tom všetkom, čo sme vyskúšali, dať malú na rovnú tvrdú podložku a začať s masážou srdca. Vtedy nám opäť začala dýchať,“ uviedol šokujúco Boris, ktorý sa tejto situácie plnej strachu vo svojich myšlienkach nezbaví už nikdy.
