Koľko zamestnancov bol nútený podnik prepustiť a k akým ďalším úsporným opatreniam sa musel uchýliť? Aký význam mal výstražný štrajk vodičov? Aj na tieto otázky odpovedal pre Nový Čas predseda predstavenstva DPB Martin Rybanský. Ministerstvo financií vo štvrtok uverejnilo informáciu, že Bratislave, Košiciam, Žiline a Prešovu ponúka pomoc vo forme bezúročnej pôžičky. V čase rozhovoru však táto informácia ešte ohlásená nebola.
Celkové výpadky tržieb od začiatku koronakrízy boli v DPB vo februári tohto roku vo výške 21 miliónov eur. Akým spôsobom plánujete podnik zachrániť a „udržať pri živote“?
- Aktuálne sa výpadok tržieb DPB vyšplhal už na 25 miliónov eur. Dostali sme sa na limitnú úroveň možností úsporných opatrení a vzhľadom na to, že dnes vozíme približne 35 % cestujúcich oproti predpandemickému stavu, jediná možnosť, ako zvládnuť situáciu bez toho, aby sme museli zhoršiť kvalitu MHD a hromadne prepúšťať, je finančná pomoc od štátu. Ukončili sme pracovný pomer s niektorými kolegami a takisto sme zaviedli aj prevádzkové opatrenia - napríklad aktuálne nepremáva niekoľko menej vyťažených liniek. Nepovažujeme za správne, že 4 dopravné podniky (Bratislava, Košice, Prešov, Žilina) ako obchodné spoločnosti nemôžu čerpať finančnú pomoc od štátu len z toho dôvodu, že boli štatisticky zaradené medzi subjekty verejnej správy. Pritom sú to bežné obchodné spoločnosti a vykonávajú také isté služby MHD ako iné dopravné firmy v rôznych mestách Slovenska, ktoré na takúto pomoc nárok majú. V prípade dopravných podnikov ide o najväčších zamestnávateľov vo verejnej doprave na Slovensku. Ich služby sú v pomere k uskutočneným výkonom dotované v menšej percentuálnej miere, ako je to pri súkromných spoločnostiach, zabezpečujúcich MHD v iných mestách.
Čo si môžu cestujúci predstaviť pod znižovaním kvality MHD?
- Znižovanie kvality znamená napríklad zníženie frekvencie spojov, skrátenie času prevádzky MHD či nasadzovanie kratších vozidiel s nižšou spotrebou pohonných látok. To všetko by spôsobilo menej priestoru a komfortu pre cestujúcich. V súvislosti s obnovou vozidlového parku v posledných rokoch konštantne zvyšujeme komfort cestujúcich, ktorí majú k dispozícii moderné vozidlá, kvalitný informačný systém, vďaka kamerovému systému vo vozidlách sa markantne znížil počet incidentov v dopravných prostriedkoch a napríklad Karlovovešťania majú spojenie s centrom mesta každé 2 minúty. Toto všetko a ešte oveľa viac sú zlepšenia, na ktoré sme hrdí a nechceme sa posunúť o niekoľko krokov späť.
Aké konkrétne preventívne opatrenia ste doteraz museli urobiť? Koľkých zamestnancov ste boli nútení k dnešnému dňu prepustiť?
- Minulý rok sme museli okamžite reagovať na vzniknutú situáciu a prijať úsporné opatrenia naprieč celou spoločnosťou. Ako prvú sme spustili veľkú personálnu optimalizáciu a znížili sme počet zamestnancov v počte do 200 ľudí – neprepúšťali sme vodičov a mechanikov, ale v prevažnej časti išlo o administratívnych pracovníkov, ktorých sa toto úsporné opatrenie dotklo najviac, a ich počet sme znížili o 20 %. Obrovské úspory sme zaznamenali vďaka zefektívneniu nákupov a verejných obstarávaní. Napríklad na náhradných dieloch a pomocných materiáloch. Úspora nespočívala v znižovaní ich kvality či kvantity, ale v nakupovaní za omnoho výhodnejšie ceny, ako to bolo v minulosti, a to v priemere aj o 20 % lacnejšie.
O aké ďalšie úspory išlo?
- Okrem spomenutého sme šetrili aj na externe dodávaných službách, či už v oblasti IT, ale napríklad aj SBS, kde sme zmenili dodávateľov, časť objektov si strážime sami a na externé dodávateľské služby ide z rozpočtu DPB o 500-tisíc eur ročne menej ako v minulosti. Niektoré služby, bez ktorých sme si vedeli predstaviť bežný chod prevádzky, sme zrušili úplne. Tieto a iné úsporné opatrenia nám priniesli od prepuknutia pandémie zníženie nákladov na úrovni 11 miliónov eur, čo však na vykrytie straty 25 miliónov eur nestačí.
Primátor Vallo oznámil zlacnenie ročnej električenky na sumu 199 eur. Zrušili sa však 15-minútové lístky a ostatné zdraželi. Môže však dôjsť k situácii, keď si ľudia nebudú ochotní kúpiť ročnú električenku a na krátke vzdialenosti (do 15 minút) ani 30-minútový lístok. Neobávate sa, že to prispeje k nárastu cestovania načierno?
- Práve naopak, vďaka zlacneniu ročnej električenky sa veľká časť cestujúcich pridá k predplatiteľom a za cenu jedného 30-minútového lístka neabsolvuje jednu cestu, ale môže jazdiť celý deň. Ak niekto nemá predplatné a potrebuje jednorazový lístok, zo štatistík vychádza, že 80 % ciest pasažierov trvá 20 až 40 minút (priemerná dĺžka 1 cesty v MHD je 32 minút). Práve cestujúci využívajúci kratšie lístky boli nútení počas cesty doplácať ďalší lístok, alebo nevedomky cestovali načierno. Preto si myslím, že rozhodnutie objednávateľov dopravy zlacnieť ročnú električenku a zachovať cenu 30-minútového lístka bolo správnym krokom k zlacneniu MHD pre Bratislavčanov. Samozrejme, chronickí čierni pasažieri budú cestovať bez platného cestovného lístka napriek zmenám cien lístkov. Naopak, poctiví cestujúci si zakúpia cestovný lístok aj naďalej, a tí sú dlhodobo v jednoznačnej prevahe, z čoho máme radosť a chceme sa im za túto podporu aj poďakovať.
Ponúkajú im bezúročné pôžičky
Rezort financií informoval, že dopravným podnikom (DP) v 4 samosprávach ponúka pomoc vo forme bezúročných pôžičiek. Podľa ministra financií Igora Matoviča si o ňu môžu požiadať do výšky oprávnených strát alebo výpadkov príjmov, ktoré mali ich DP a nemajú ich vykryté samosprávami. „Bezúročné pôžičky od štátu v dnešnej dobe lacných peňazí nepovažujeme za pomoc. Na trhu si vieme požičať zdroje veľmi blízke nulovým sadzbám, ale v oboch prípadoch (pôžička od štátu či z komerčnej banky) by išlo o pôžičky, ktoré mestu navýšia dlh nad 50 % bežných príjmov a vystavia riziku prekročenia 60-percentnej hranice pri ďalšom zhoršení situácie,“ vyjadril sa bratislavský magistrát s tým, že zatiaľ budú DPB financovať z vlastných zdrojov.