Konzulom tohto mikroštátu je Vladimír Kříž (72), ktorý sa v roku 1984 preslávil unikátnym útekom z totalitného Československa do slobodného sveta. Jeho príbeh je bizarný. Aj napriek tomu, že do kniežatstva nikdy nedorazil, výrazne mu zmenilo život.
Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 neobišla ani Kniežatstvo Hutt River. „Predzvesťou zlých čias bolo to, že krátko pred jej vypuknutím zomrel panovník a zakladateľ, knieža Leonard I. Aj keď som tam nikdy nebol, cítil som sa ako jeden z tridsiatich obyvateľov tohto mikroštátiku v Západnej Austrálii. Za prácu pre kniežatsvo som obdržal medailu za zásluhy spojenú s povýšením do šľachtického stavu, občianstvo a cestovný pas,“ vraví Vladimír Kříž, ktorému návštevu kniežatstva prekazila choroba a neskôr koronavírus.
Okrem smrti panovníka mikroštát najviac postihlo to, že kvôli pandémii tam prestali jazdiť turisti. „Práve z turistiky mali najväčšie príjmy. Ich nedostatok zapríčinil veľké hospodárske problémy. Z tohto dôvodu sa syn a následník kniežaťa spoločne so štátnou radou rozhodli, že Hutt River sa po 50 rokoch opäť pripojí k Austrálii. Je mi to ľúto, kniežatstvu som vďačný za to, že som mohol ako jeho diplomat utiecť v roku 1984 z totalitného Československa na Západ,“ vysvetlil konzul.
Vyhlásili vojnu Austrálii
Vladimír Kříž bol od mladosti recesista. V roku 1975 sa v humoristickom časopise Dikobraz dočítal o kuriozite, ktorá ho zaujala. Austrálsky farmár Leonard Casley, ktorý nebol spokojný s výškou daní, si šesťsto kilometrov severne od Perthu založil 21. apríla 1970 Kniežatsvo Hutt River. Plnú nezávislosť dosiahol uznaním štátiku anglickou kráľovnou Alžbetou II., najmä však tým, že kniežatstvo vyhlásilo vojnu Austrálii.
„Trvala dva dni a keďže nepriateľ nereagoval, bolo kniežatstvo uznané. Na začiatku našej korešpondencie som napísal Leonardovi I. a požiadal ho, aby mi poslal poštové známky a pohľadnice. Zaslal mi ich obratom a s nimi aj iné zajímavé materiály. O niečo neskôr sa ma opýtal, či by som sa nechcel stať honorárnym konzulom, keďže v socialistických štátoch nemá žiadneho diplomata. Odpovedal som kladne,“ vraví Kříž.
Konzulát v byte
Netrvalo dlho a poštár priniesol do Vladimírovho bytu v Jihlave veľkú hnedú obálku s farebným znakom kniežatstva. Na znaku bol štylizovaný orol, býk a váhy, čo znamená slobodu, silu a spravodlivosť. „Leonard I. a jeho vláda ma poverili diplomatickým zastupovaním Hutt River. Od tej chvíle sa náš byt premenil na konzulát. Prichádzali k nám ľudia z celého Československa. Pracovníci zoo sa na mňa obracali s prosbami o sprostredkovanie dovozu drobných zvierat z Austrálie. Najviac bolo tých, ktorí chceli, aby som im pomohol dostať sa z komunistického štátu k protinožcom,“ spomína.
Nevítané návštevy na seba nenechali dlho čakať. „Onedlho ma navštívili dvaja súdruhovia z ministerstva zahraničia. Vraveli, že ich rezort zatiaľ nemá nič proti môjmu zastupovaniu kniežatstva, ale nepraje si, aby som miništátu robil prílišnú propagáciu. Začala sa o mňa zaujímať aj ŠtB. Niekoľkokrát ma pozvali k výsluchom, ktoré sa nedali odmietnuť.“
Na eštebáka s metlou
Aj keď diplomatické zastupovanie mikroštátiku vyzeralo skôr ako recesia, Vladimír začal mať existenčné problémy. „V roku 1977 ma vyhodili z Okresného kultúrneho strediska, kde som bol metodikom pre mimoškolské vzdelávanie. Dôvodom bolo to, že som odmietol ponuku vstúpiť do Komunistickej strany, moje styky s americkou ambasádou v Prahe, odkiaľ som odoberal ich časopis o vede a kultúre, ako aj zastupovanie imperialistického a feudálneho štátu Hutt River.