Babička z Človečiny, Matka z Jááánošíííka, či Kováčová zo Ženského oddelenia – to boli postavy, v ktorých pani Katka hviezdila na divadelných doskách. Dobrácky úsmev, žičlivý pohľad, vľúdne slovo a hrejivé objatie už nerozdáva pätnásť rokov, zato spomienky na túto legendu zotrvávajú v mnohých umeleckých dušiach, aj v srdciach bežných smrteľníkov. Ako si na ňu spomína jej šéf, kolega a priateľ Stano Štepka (76)?
Pani Kolníkovú ste poznali od detstva, obaja pochádzate z Radošiny. Čo rozhodlo, keď ste ju prijali do divadla?
Pani Kolníková už bola známou radošinskou ochotníckou herečkou, keď som sa stal v roku 1960 jej javiskovým spoluhercom a potom aj režisérom. O tri roky nato vzniklo moje Radošinské naivné divadlo, s ktorým sme o sedem rokov neskôr zažili veľký divácky úspech, konkrétne s predstavením Jááánošííík. Už vtedy som však rozmýšľal o ďalšej hre, ktorá nechcela byť v ničom podobná Jááánošíííkovi. Tém bolo po ruke dosť.
V republike vtedy poriadne prituhlo, začínali sa politické previerky, a tak reku, napíšem niečo o tom, ako okolitá dusná atmosféra pôsobí na anonymnú rodinu s otcom, matkou, dcérou, synom a starou matkou. Napísal som Človečinu a v postave Babičky som už počas písania videl ochotníčku Kolníkovú. Ale nedalo nám to, s kolegom Milanom Markovičom sme predsa v radošinskom klubovom divadielku vyskúšali v speve aj v prednese päťdesiatročnú ochotníčku a školníčku v radošinskej škôlke. Kolníková nás zaujala; samozrejme, hneď sme ju videli v Človečine aj v divadle.
Pôsobila veľmi pohodovo a srdečne, hoci prežila veľa trápenia. Zvykla sa niekedy aj ponosovať?
V neskorších rokoch sa ponosovala na kĺby, potom na nohu. Keď vo svojej šesťdesiatke zažila vážnu a priam likvidačnú autonehodu, keď ju na priechode pre chodcov zrazilo auto, začali sa jej zdravotné ťažkosti stupňovať. Ale ona nikdy nevystenávala – ani v nemocnici, ale myslela iba na jedno - byť ihneď a potom stále, aj dvadsaťštyri hodín, na javisku! Keď sa po autonehode a rehabilitáciách po roku vrátila v Človečine na javisko, v bratislavskom PKO ju privítal taký potlesk, aký môžu zažiť iba veľké hviezdy.
