Z detí zostali úplné siroty, keďže biologický otec už nežije. Teraz im hrozí, že pôjdu do detského domova. Zachrániť ich chce Stankin druh Marián (34), ktorý už požiadal o zverenie detí. Mariána tiež trápi, že z nízkeho platu nedokáže pochovať svoju lásku Stanku.
Ešte donedávna to bola šťastná rodinka, ktorá dokázala dôstojne žiť z úplného minima. Boli spokojní a šťastní, pretože deti mali milovanú mamu a tá zasa milujúceho partnera. Dnes je však všetko inak a zo súrodencov sú úplné siroty.
Láska z internetu
Stanka († 44) s Mariánom (34) sa spoznali pred tromi rokmi. Našli sa cez sociálne siete a bola to láska na prvý pohľad. „Stanka bola úžasná žena. Keď som ju spoznal, bola v centre pre týrané ženy, lebo dnes už nebohý otec jej detí ich nechal na ,holičkách‘. Nemali kde bývať, deti museli ísť do detského domova a Stanka do centra,“ spomína na kruté začiatky Marián. Ten nelenil a snažil sa zohnať bývanie pre všetkých, aby mohli byť spolu. „O pár mesiacov som si Stanku zobral do nového domova a spolu sme zabojovali aj o jej deti. Tri roky sme žili spolu a šťastní,“ hovorí užialený Marián.
Dedičná choroba
Stanke sa upchávali cievy a strašne ju boleli nohy. „Najskôr jej zobrali nohy len nad kolenom, neskôr jej ich odrezali úplne celé. Potom jej museli vziať aj prsty na rukách,“ spomína s plačom milujúci partner. To, že Stanka odíde tak skoro, nikto nečakal. „Bola to rana pod pás, je mi nesmierne ľúto, že sa to takto muselo všetko skončiť,“ smúti Marián, ktorého teraz čaká ťažký boj. „Stanku som dal spopolniť, no radi by sme ju pochovali. Malý hrobček by stál okolo 600 eur, no, žiaľ, nemáme na to,“ sužuje sa hlava rodiny.
Všetko pre deti
Stankine deti Slávko spolu s Miškom hrávajú futbal v miestnom klube v Kunove a práve tam sa rozhodli, že deťom pomôžu. Robia finančnú zbierku a pomôcť môže každý, kto má dobré srdce. Ich nevlastný otec pre deti robí prvé i posledné. „Nedovolím, aby išli do detského domova. Už tam raz boli a nechcú tam ísť znova. Stanka by to nedovolila a ja ich budem brániť,“ hovorí Marián (34).
„Už som požiadal súd, aby mi deti zverili. Bojím sa však, ako to všetko zvládnem finančne. Pracujem ako poštár, a to nie je výhra. Som rád, že nám ľudia už začali pomáhať a verím, že to spoločne zvládneme. Ja nepotrebujem nič, všetko im dám, len nech sa majú ony dobre, keď už nemajú nikoho ,len mňa.“