Predmetom skúmania Komisie bola najmä to, či štát, v tomto prípade Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a jeho príslušníci, dodržal svoju povinnosť, ktorou je nezasiahnuť (aktívne) do práva na život M. Lučanského, a v prípade záveru, že uvedenú povinnosť si ZVJS splnil, bolo úlohou Komisie zamerať pozornosť na to, či ZVJS urobil všetko, čo sa od neho dalo rozumne očakávať, aby zabránil smrti menovaného. Predmetom skúmania bolo z tohto dôvodu aj zaobchádzanie s M. Lučanským počas jeho výkonu väzby v prešovskej väznici a vo väzenskej nemocnici v Trenčíne a počas eskortných činností zo strany príslušníkov väznice v Banskej Bystrici.
Komisia v prvom rade zisťovala, či je možné v prípade mimoriadnej udalosti zo dňa 29. decembra 2020 potvrdiť záver (alebo naopak vzniesť pochybnosti), ktorý bol prezentovaný ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou a bývalým generálnym riaditeľom ZVJS Milanom Ivanom. Podľa medializovanej informácie sa v tento deň M. Lučanský pokúsil o samovraždu, následne musel byť resuscitovaný a prevezený do nemocnice v Prešove, kde napokon 30. decembra 2020 zomrel.
Komisia po vyhodnotení všetkých dostupných faktov udalosti z 29. decembra 2020 v Záverečnej správe konštatuje, že nezistila žiadne také nezrovnalosti či iné významné okolnosti, ktoré by spochybňovali verziu úmyselného sebapoškodenia M. Lučanského obesením. Komisia nekonštatuje ani žiadne také zistenia a závery, ktoré by poukazovali na akúkoľvek aktívnu účasť inej osoby na udalosti. Rovnako členovia komisie nezistili pri vypočutí zúčastnených osôb žiadne podozrenie na prítomnosť takých poranení na tele M. Lučanského zo dňa 29. decembra 2020, ktoré by poukazovali na aktívnu obranu zo strany menovaného, či okolnosti poukazujúce na akúkoľvek nežiaducu manipuláciu inej osoby či osôb s jeho telom.
