Talentovaní futbalisti sú totiž dvojvaječné dvojičky, ktoré proti sebe nastúpili v sobotňajšom druholigovom zápase Popradu s MŠK Žilina B (1:6). Už z výsledku je jasné, že po stretnutí mal väčšiu radosť o minútu starší Richard, ktorý to dal svojmu súrodencovi na trávniku patrične vyžrať.
Obaja mladíci začínali spoločne futbalovú kariéru v bratislavskom Interi. Po jeho rozpade si to nasmerovali do konkurenčného Slovana, kde však nevideli perspektívu, a tak sa rozhodli pre zmenu dresu.
„Ja som prešiel priamo do Žiliny a brat skúšal šťastie v Baníku Ostrava. Dovtedy sme hrávali spolu v jednom mužstve, teraz sú z nás súperi,“ vyjadril sa s úsmevom Richard Nagy. A práve v tom období proti sebe nastúpili po prvý raz, keď mládežnícky tím Žiliny sa stretol s Baníkom. „A v sobotu sme si to zopakovali, ale už medzi mužmi. Ja som odohral celý zápas a brat, ktorý je v Poprade na hosťovaní z Petržalky, nastúpil do druhého polčasu. Do fyzického súboja na trávniku sme sa nedostali, ale slovne sme sa doberali celých štyridsaťpäť minút,“ prezradil starší z dvojičiek.
Po zápase mal, pochopiteľne, väčšiu radosť práve on, čo dal aj bratovi pocítiť. „Všetko však v rámci srandy. Od detstva spolu výborne vychádzame a navzájom si fandíme. Už však nie sme tak často osobne v kontakte. Tomáš chodí do Bratislavy pravidelne každý týždeň, ja však mám v Žiline frajerku, tak zostávam tu,“ prezradil obranca žilinského béčka, ktorý však má ambície dostať sa do prvého tímu. „Mojou prednosťou je dobrá hra hlavou a výhodou je, že som ľavák. Brat je zase defenzívny stredopoliar, technicky a silovo dobre vybavený,“ dodal Richard Nagy.
Aj keď dvojičky spolu výborne vychádzajú, párkrát sa stalo, ako to medzi bratmi chodí, že sa v detstve medzi sebou pobili. „Ja som vždy vyhral, asi preto, že som o niečo vyšší. Dnes sa na tom obaja bavíme. Žijeme len futbalom a počúvame rovnakú hudbu. To je to, čo máme spoločné,“ charakterizoval ich vzťah Richard.
