Dôvodom je fakt, že Národná rada (NR) SR schválila zákon aj s poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, pričom podľa nej ide o tzv. prílepok. Poukázala na riziko, že by došlo k zmene kompetenčného zákona bez riadneho legislatívneho procesu. Zákon odporúča schváliť som zmenami, ktoré vypúšťajú sporné úpravy v kompetenčnom zákone. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Prezidentka tvrdí, že právna norma bola prerokovaná a schválená v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku NR SR. Pri prerokúvaní návrhu zákona totiž podľa nej nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
Hlava štátu zároveň namieta, že právna úprava cez pozmeňovací návrh vytvára "úrad v úrade", keď v rámci Úradu vlády (ÚV) SR má byť zriadený Úrad podpredsedu vlády SR, ktorý neriadi ministerstvo, so samostatnou organizačnou zložkou ústredného orgánu štátnej správy, samostatnými kompetenciami a vystupovaním vo vzťahoch navonok, osobitným štatutárnym zástupcom, ako aj finančnou a riadiacou nezávislosťou od tohto ústredného orgánu štátnej správy, v tomto prípade ÚV SR. "Takáto právna úprava nemá v slovenskom právnom poriadku obdobu a je v rozpore s princípom jednotnosti riadenia ústredných štátnych orgánov, pričom potreba vytvorenia takéhoto úradu v schválenej podobe nebola riadne odôvodnená predkladateľom," zdôraznil Strižinec.
Dôsledkom chýbajúceho riadneho legislatívneho procesu sú podľa prezidentky aj nejasnosti v spomínanom zákone. "Z daného zákona vyplýva, že podpredseda vlády SR, ktorý neriadi ministerstvo, bude pôsobiť súčasne na Úrade vlády SR aj na Úrade podpredsedu vlády SR, ktorý neriadi ministerstvo, čo je proti princípom kreovania štátnych orgánov," dodal hovorca hlavy štátu.
Schválená právna úprava sa zároveň podľa prezidentky nevyrovnala s otázkou postavenia novovytváraného Úradu podpredsedu vlády SR, ktorý neriadi ministerstvo, v štruktúre štátnych orgánov, ani vo vzťahu k samotnej vláde a jej predsedovi a z hľadiska kompetencií ani vo vzťahu k Legislatívnej rade vlády SR ako poradnému orgánu vlády.
Hlava štátu súčasne podotýka, že nedodržanie zákonom predpísaného procesu prijímania predmetnej právnej úpravy malo významný vplyv aj na jej vecné nedostatky, najmä na určitosť, zrozumiteľnosť a systémovosť textu právnej úpravy, ako aj na nedodržanie požiadaviek právnej istoty.
Plénum parlamentu návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže schválilo 1. apríla spolu s pozmeňujúcim návrhom poslanca Miloša Svrčeka (Sme rodina). Pre podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, sa ním mal vytvoriť organizačno-administratívny rámec na ÚV SR. Ten mal zohľadňovať jeho ústavné postavenie ako člena vlády.
