Slovensko zlepší svoje šance dostať sa na budúci rok do kategórie lídrov, ak odíde zo stále zmenšujúcej sa skupiny krajín, ktoré podrývajú klimatické politiky EÚ, uviedol pre TASR koordinátor združenia Priatelia Zeme-CEPA Juraj Melichár. "Dúfam, že summit bude o konkrétnych záväzkoch Spojených štátov, ako prakticky a sociálne spravodlivo napĺňať ciele Parížskej dohody a v duchu klimatickej spravodlivosti pomôcť najzraniteľnejším krajinám, ktoré k príčinám klimatickej krízy prispievajú najmenej," uviedol Melichár o summite, na ktorý Biden pozval dovedna 40 krajín. Očakáva sa, že Biely dom naozaj oznámi počas summitu ambicióznejšie ciele v súvislosti s emisiami skleníkových plynov, ako aj finančnú podporu pre menej bohaté krajiny, píše americká stanica CNBC.
"Je zrejmé, že administratíva Biden - Harrisová sa snaží prevziať líderstvo v oblasti ochrany klímy," uviedol pre TASR v súvislosti s nadchádzajúcim summitom europoslanec Martin Hojsík. "Tento súboj o klimatické líderstvo medzi USA a EÚ vnímam veľmi pozitívne, lebo súperenie dvoch najsilnejších liberálnych demokracií o záchranu klímy je presne ten typ pretekov a konkurencie v transatlantických vzťahoch, aké tu chceme. Je to šanca potiahnuť dopredu celý svet vrátane Európy, a teda aj nás," priblížil Hojsík.
Za Európsku úniu sa na summite zúčastní predseda Európskej rady Charles Michel. Pozvanie však dostali aj samostatné členské štáty ako Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Taliansko. Z krajín V4 dostalo pozvánku iba Poľsko, ktoré je podľa Hojsíka "veľkým znečisťovateľom a spomaľovačom boja so zmenou klímy, a preto pri tom stole nemôže chýbať".
Ako približuje Melichár, "poľská energetika je založená na uhlí, čo ovplyvňuje aj pozície Európskej únie". Napriek tomu však vidí v Poľsku aj pozitívne trendy, z ktorých sa Slovensko môže niečo naučiť. "Inšpiratívny je príklad východnej časti veľkopoľskej oblasti, ktorá prechádza z uhlia priamo na úspory a obnoviteľné zdroje a plánuje ako byť uhlíkovo neutrálna do roku 2040. Slovensko by malo podobne využiť veľké európske financie na úspory energie a obnoviteľné zdroje energie, ktoré nepotrebujú dovoz paliva zo zahraničia," priblížil Melichár. Východná časť Veľkopoľského vojvodstva je jedným z tzv. uhoľných regiónov Poľska, kde sa toto fosílne palivo ťaží a následne aj páli v elektrárňach, ktoré zamestnávajú tisíce ľudí, približuje portál euractiv.sk.
"Slovensko patrí medzi osem 'spiatočníckych' krajín, ktoré presadzujú fosílny zemný plyn a jadrovú energiu do zoznamu udržateľných investícií v takzvanej taxonómii Európskej únie. A to aj napriek rekordným únikom metánu v roku 2020, ktoré robia zo zemného plynu rovnako škodlivé palivo ako uhlie," hodnotí Melichár prístup slovenskej vlády ku klimatickým cieľom. V tejto súvislosti sa predseda slovenskej vlády Eduard Heger podpísal pod list adresovaný Európskej komisii, podľa ktorého je vyradenie zemného plynu a jadrovej energie zo zoznamu udržateľných investícií "diskriminačné" voči krajinám s veľkým podielom priemyslu, píše portál euractiv.sk. List podpísalo Slovensko, Česko, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Malta, Grécko a Cyprus.
Klimatický summit je po viac ako štyroch rokoch prvou významnou medzinárodnou diskusiou o klíme, ktorú povedie šéf Bieleho domu. Bidenov predchodca Donald Trump počas svojej vlády bagatelizoval obavy vedcov z následkov zmeny klímy a jedným z jeho prvých krokov v úrade prezidenta USA bolo oznámenie, že Spojené štáty odstúpia od Parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
