Slovenčinárka išla 8. marca na antigénové testy. Pobolievala ju hlava a mala zvýšenú teplotu. V ten deň skončila v nemocnici, lebo sa jej priťažilo. Napokon, po vyše mesiaci, svoj boj prehrala. Prázdno zostalo nielen v srdci jej blízkych, ale aj na chodbách základnej školy v Štúrove.
Martu si všetci pamätajú ako vitálnu ženu s dobrosrdečným úsmevom, ktorá si vybrala povolanie učiteľky z lásky k deťom. Sama mala dve deti, no malých školákov vnímala v podstate tiež ako vlastných. Žiačikovia slovenčinárku Martu, ktorá učila etickú aj regionálnu výchovu, zbožňovali. Dokonca pôsobila aj v centre voľného času, kde viedla krúžok Hravo po slovensky a organizovala aj rôzne exkurzie.
Tešila sa na nové projekty, ktoré chcela rozbehnúť, no plány jej skrížil COVID-19. Na očkovaní nebola, mala astmu, no keď išla na testy 8. marca, nebolo jej dobre. „To už mala príznaky, mierne teploty, ešte v ten deň skončila v nemocnici. Začalo sa jej zle dýchať, mala problém sa nadýchnuť, keď prišla sanitka, saturácia krvi bola 63 percent,“ opísala rýchly priebeh nákazy priateľka jej syna Nikola (27). Martu napojili na kyslík, neskôr na oddelení ARO na pľúcnu ventiláciu a uviedli ju do umelého spánku. Potom sa jej však stav zlepšil a rodina sa tešila, že nastal bod zlomu.
„Po prebudení z umelého spánku bola ešte pár dní na ventilácii, postupne znižovali podporu, až ju odpojili. Bola na tom lepšie, už sa chystala domov. Nečakane sa jej však pohoršilo, v nemocnici chytila infekciu, ktorá jej zdravotný stav zhoršila. Pľúca boli veľmi zničené a oslabené, znovu ju napojili na ventiláciu. Liečba nezaberala a začali jej zlyhávať aj obličky. To nás už pripravili na to najhoršie. Bojovala 6 dní. V stredu ráno nám zavolali a oznámili, že sa jej zastavilo srdiečko,“ so slzami dodala Nikola.
Učenie milovala
Marta sa povolaniu a deťom naplno oddala. „Domov chodila len prespávať, alebo ďalej pracovala až do noci. Robila aj v centre voľného času a pre deti bola všetkým. Všetci ju mali radi pre to, aká bola láskavá, ochotná, nápomocná a vždy usmiata. Vždy ochotne každému pomohla, a práve to ju robilo šťastnou, keď videla iných ľudí, že sú spokojní. Aj keď bola na tom najhoršie a napojená na pľúcnu ventiláciu, zaujímalo ju iba to, ako sa majú najbližší,“ odhalila s láskou Nikola.
V dobrom na ňu spomínajú aj v škole v Štúrove. „Jej úsmev, nezištná pomoc, ľudský prístup bude nám každému, malému či dospelému, v škole i v meste chýbať,“ spomína na Martu riaditeľka školy Anastázia Szabóová. Srdcervúce odkazy učiteľke posielajú aj žiačikovia, ktorých učila, keďže vo vestibule školy visí parte. No nič neprekoná žiaľ jej vlastných detí.
„Nikto mi ju nenahradí. V mojom srdci bude navždy žiť ďalej. Ľúbim ťa,“ odkázal mame syn Roman (32), ktorého doplnila sestra Petra (35): „Učila nás láskavosti, tolerancii a láske ku knihám, umeniu.“ Martina dcéra prišla aj o najlepšiu kamarátku, ktorej sa mohla vždy so všetkým zveriť. „Vždy mi pomohla. Mala vždy veľa energie, ktorú rozdávala, aj keď jej bolo ťažko. Bude nám chýbať,“ hlesla so slzami v očiach.
