Informovala o tom agentúra AP. "Musíme sa zaviazať k princípu spoločnej, avšak rozličnej zodpovednosti," povedal Si Ťin-pching. Ako ďalej pripomenul, Čína plánuje do roku 2030 dosiahnuť maximálne hodnoty emisií CO2 a následne ich prudko znižovať. Uhlíkovú neutralitu plánuje dosiahnuť do roku 2060.
Klimatický summit otvorila americká viceprezidentka Kamala Harrisová. S príhovormi po nej vystúpili prezident USA Joe Biden, americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a generálny tajomník OSN António Guterres.
"Cena za nečinnosť sa neustále zvyšuje. Spojené štáty nečakajú," uviedol podľa agentúry AFP Biden na úvod dvojdňového summitu. Tesne pred začiatkom tohto zväčša virtuálneho stretnutia Biely dom prisľúbil, že Spojené štáty znížia do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov o 50-52 percent oproti úrovni z roku 2005.
Biden tak aktualizoval cieľ parížskej klimatickej dohody, ktorý stanovil bývalý prezident USA Barack Obama, a to do roku 2025 znížiť emisie skleníkových plynov o 26-28 percent v porovnaní s rokom 2005. Kanadský premiér Justin Trudeau oznámil, že Kanada svoje emisie skleníkových plynov zníži do roku 2030 o 40 až 45 percent. Kanada predtým plánovala emisie znížiť o 30 percent, všíma si agentúra DPA.
K boju proti klimatických zmenám sa vo svojich príhovoroch zaviazali aj ruský prezident Vladimir Putin, indický premiér Naréndra Módí, nemecká kancelárka Angela Merkelová, japonský premiér Jošihide Suga a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Viacero lídrov ocenilo, že "Spojené štáty sú späť" a že sa aktívne venujú otázke globálneho otepľovania.
Putin podľa vlastných slov nariadil vláde, aby Rusko do roku 2050 výrazne znížilo úroveň emisií v atmosfére, pričom však nestanovil konkrétny cieľ, všíma si AP. Brazília sa podľa prezidenta Jaira Bolsonara pokúsi dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, teda o desaťročie skôr, ako doteraz plánovala. Táto najväčšia juhoamerická krajina sa navyše zaviazala skoncovať s nelegálnym odlesňovaním do roku 2030.
Klimatický summit je po viac ako štyroch rokoch prvou významnou medzinárodnou diskusiou o klíme, ktorú zorganizoval šéf Bieleho domu. Bidenov predchodca Donald Trump počas svojej vlády bagatelizoval obavy vedcov z následkov zmeny klímy a jedným z jeho prvých krokov v úrade prezidenta USA bolo oznámenie, že Spojené štáty odstúpia od Parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
