Agentúra AFP informovala, že fakľový sprievod za účasti asi 10 000 ľudí z Námestia slobody k pamätníku genocídy na kopci s výhľadom na hlavné mesto sprevádzal spev vlasteneckých piesní a zvuky bubnov. Aktivisti ľavicovej nacionalistickej Arménskej revolučnej federácie (Dašnakcuťun), ktorí boli na čele pochodu, okrem toho pálili turecké a azerbajdžanské vlajky.
Výročný pochod s pochodňami sa v Jerevane konal v predvečer 106. výročia masakrov, pri ktorých bolo - podľa arménskych zdrojov - zabitých až 1,5 milióna etnických Arménov.
Arméni sa dlho usilujú o to, aby bolo toto vraždenie medzinárodne uznané ako genocída, Turecko však tieto snahy odmieta.
Ako uviedla agentúra AFP, očakáva sa, že americký prezident Joe Biden v sobotu označí systematické vyvražďovanie približne 1,5 milióna etnických Arménov Turkami v rokoch 1915-18 za genocídu.
Správu o tomto Bidenovom zámere zverejnili v piatok denníky The New York Times a Wall Street Journal. Podľa AFP pôjde o krok, ktorý vyvolá napätie medzi Washingtonom a jeho spojencom v NATO, Tureckom.
"Ak Biden uzná genocídu, bude to pre našich ľudí obrovská morálna podpora," uviedol pre AFP účastník pochodu a nezamestnaný 46-ročný Hasmik Martirosjan. "Dúfam, že ďalšie štáty potom nájdu odvahu nasledovať príklad tejto veľkej krajiny," dodal.
Za arménsku genocídu sa označuje hromadné vyvražďovanie Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915-17.
Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300 000 až 500 000 obetí, pričom odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu. Tvrdí, že šlo o obete konfliktov medzi obyvateľmi Osmanskej ríše, keď Arméni povstali proti svojim osmanským vládcom a postavili sa na stranu ruských jednotiek, ktoré prenikli do krajiny.
Jerevan už dlho požaduje od Ankary finančné odškodnenie a obnovenie vlastníckych práv pre potomkov zabitých pri masakrách, ktoré Arméni volajú Veľké zlo (v arménčine: Mec Jegern).
AFP pripomenula, že Turecko vlani podporilo svojho suseda a spojenca - Azerbajdžan - vo vojne s Arménskom o sporný región Náhorný Karabach.
Dodávky zbraní Ankarou pomohli azerbajdžanskej armáde získať rozhodujúce víťazstvo v šesťtýždňovej vojne a na základe prímeria sprostredkovaného Ruskom - ktoré sa v Arménsku vnímalo ako poníženie - Jerevan odstúpil Baku územia, ktoré kontroloval celé desaťročia.