Uviedol to v piatok - počas druhého dňa medzinárodného klimatického summitu - šéf Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatih Birol.
Birol ocenil, že zúčastnené krajiny zdôraznili potrebu bojovať proti klimatických zmenám a že mnoho z nich oznámilo ambicióznejšie ciele pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Vzápätí však dodal, že podľa dostupných údajov existuje nesúlad medzi činmi a rétorikou.
"Budem priamy. Samotné záväzky nestačia. Potrebujeme skutočnú zmenu v skutočnom svete... z covidu sa nezotavujeme udržateľným spôsobom" povedal Birol. Podľa šéfa IEA je pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality potrebné "úplne transformovať energetickú sieť (na celom svete)".
Druhý deň globálneho klimatického summitu, organizovaného Bielym domom sa sústredil na ekonomické príležitosti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Miliardári Bill Gates a Mike Bloomberg, ako aj šéfovia odborov a riaditelia energetických spoločností vo svojich vystúpeniach uviedli, že investície do nových technológií sa z dlhodobého hľadiska finančne oplatia, informovala agentúra AP.
Nasledovali prejavy premiérov a prezidentov pozvaných krajín, ktorí sa taktiež sústredili na investície do obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opísal prácu vedcov v stovkách izraelských firiem, ktoré pracujú vylepšeniach batérií, ktoré sú kľúčové pre skladovanie energie z OZE.
Keňa je podľa slov prezidenta Uhuru Kenyatta lídrom v produkcii a spotrebe veternej a geotermálnej energie. Dánska premiéra Mette Frederiksenová potvrdila záväzok Kodane, že prestane hľadať podmorské ložiská fosílnych palív a ropné plošiny nahradí veternými farmami.
"Od nikoho nechceme, aby niečo obetoval... Toto je príležitosť," zdôraznil pozitívny hospodársky prínos prechodu na OZE americký vyslanec pre otázky klímy John Kerry.
Ako píše AP, kľúčovou súčasťou Bidenovej klimatickej stratégie je investícia biliónov dolárov do OZE a infraštruktúry. Jeho plán má okrem ochrany klímy aj podporiť globálnu konkurencieschopnosť USA.
K boju proti klimatickej zmene sa vo svojich štvrtkových príhovoroch zaviazali aj ruský prezident Vladimir Putin, indický premiér Naréndra Módí, nemecká kancelárka Angela Merkelová, japonský premiér Jošihide Suga a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Viacero lídrov ocenilo, že "Spojené štáty sú späť" a že sa opäť aktívne venujú otázke globálneho otepľovania.
Klimatický summit je po viac ako štyroch rokoch prvou významnou medzinárodnou diskusiou o klíme, ktorú zorganizoval šéf Bieleho domu. Bidenov predchodca Donald Trump počas svojej vlády bagatelizoval obavy vedcov z následkov zmeny klímy a jedným z jeho prvých krokov v úrade prezidenta bolo oznámenie, že Spojené štáty odstúpia od Parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Biden sa ihneď po svojom nástupe k tejto kľúčovej dohode vrátil.
