Problém v parlamente
Isté je, že núdzový stav musí po predĺžení vládou schváliť aj parlament a to do 20 dní od jeho vyhlásenia. A práve tam môže naraziť na nespokojných jednotlivcov z koalície či opozície, ktorá nechce podporovať jeho ďalšie predlžovanie. Aj predseda parlamentu a šéf Sme rodina Boris Kollár hovorí, že nie je za to, aby sa núdzový stav predlžoval.
„Možno ma argumentmi presvedčia kolegovia a zahlasujem za to, ale dnes som nastavený tak, že by sme to nemali ďalej posúvať,“ uviedol. Smer-SD je nastavený tak, že koalícii tento zákon nepodporí. „Nepodporíme tento zákon, nepodporíme predĺženie núdzového stavu. Myslíme si, že sme už dávno mohli urobiť úpravu toho, čo dnes hovoria, že sa dá urobiť iným zákonom,“ podčiarkol poslanec Juraj Blanár. Problém má aj Marián Viskupič z SaS. „Nesúhlasím s predlžovaním núdzového stavu! Núdzový stav uľahčuje fungovanie štátu a sťažuje život občanom. Ale po takej dlhej dobe obmedzení už treba uľahčiť život občanom a nech sa ,trápi‘ štát,“ uzavrel.
Právnik vysvetľuje
Čo by však nepredĺženie znamenalo v praxi? Čiastočne by sa zrušili opatrenia, ktoré vychádzajú z COVID automatu a prijíma ich vláda. „Nemohlo by sa zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať a rovnako by sa nemohla uložiť pracovná povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti alebo poskytovania sociálnych služieb,“ ozrejmil Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského. Vláda by tak mala problém nariadiť lekárom pracovať v nemocnici, či riešiť zrýchlené verejné obstarávania. Okrem toho by sa prestal plošne vyžadovať negatívny výsledok testu na cesty do prírody či do práce, čo svojím rozhodnutím stanovila vláda.
