Tieto môžu poškodiť srdcový sval, postihujú cievy, narúšajú zrážanie krvi a spôsobujú tromboembolizmus. Poškodený môže byť aj centrálny nervový systém, pečeň, pankreas či obličky, avšak ďalšiu veľkú skupinu pacientov tvoria tí, ktorí trpia depresiami, úzkosťami alebo posttraumatickým stresom.
Pandémia koronavírusu zároveň ukazuje, že využívanie telemedicíny by mohlo významne uľahčiť kontakt lekára a pacienta a aj manažovanie jeho ochorenia. Zhodli sa na tom odborníci v diskusii Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+ MED s názvom 120 minút o slovenskom zdravotníctve.
Post-covidový syndróm je stav, ktorého príznaky prichádzajú po akútnej fáze ochorenia ako následok postihnutia COVID-om, zatiaľ čo v prípade dlhého COVID-u ide o pretrvávajúcu infekciu stále prítomnú v organizme. Lekári sa začínajú stretávať práve s týmito dvomi stavmi pacientov, pričom zatiaľ nie je možné vysvetliť, čo konkrétne ich spôsobuje, ako dlho budú trvať a či sa nestanú chronickými.
„Vyše 75 % pacientov má po prekonaní COVID-u následky. V niektorých prípadoch ide o pacientov, ktorým sa zdravotné komplikácie vyskytli buď v dôsledku infekcie, alebo ako následok dlhodobej intenzívnej liečby. Napriek tomu, že takáto liečba v mnohých prípadoch zachraňuje životy, má aj svoje nežiadúce účinky,“ objasňuje internista a diabetológ Peter Jackuliak.
Koronavírusová infekcia podľa pneumológa Štefana Laššana postihuje okrem samotných pľúc aj cievny systém. Pacienti majú poškodenú cievnu stenu, narušenú zrážanlivosť krvi a následne sú náchylnejší na vznik krvných zrazenín, pričom s príchodom nových variantov koronavírusu sa mení aj riziková skupina pacientov. „Zatiaľ čo v prvej vlne išlo najmä o pacientov vo vysokom veku, seniorov, prípadne polymorbídnych pacientov, teraz liečime aktívnych ľudí vo veku od 40 do 60 rokov, ktorí môžu mať spoločného menovateľa nadváhu, obezitu, ľahký diabetes či dobre liečenú hypertenziu,“ dodáva pneumológ.
Koronavírusová infekcia zanecháva zmeny aj na srdcovom tkanive, ktoré v mnohých prípadoch nie je možné štandardnými vyšetrovacími metódami odhaliť. „V kardiológii sa stretávame so zápalom srdcového svalu, ktorý môže prejsť do chronicity a skončiť až srdcovým zlyhávaním. Druhým problémom je, že ak má pacient už existujúce srdcové zlyhávanie alebo iné kardiovaskulárne ochorenia, stúpa pravdepodobnosť, že po infikovaní bude mať veľmi ťažký priebeh ochorenia,“ hovorí Ľuboš Urban z Oddelenia arytmií z NÚSCH, a.s. Bratislava.
