Farme šéfuje Anikó (47) s manželom Arnoldom (45), ktorí dobytok chovajú už 5 rokov. Na okraji Kráľovského Chlmca využívajú pozemky, ktoré majú v prenájme. „Máme zhruba 200 kôz a 20 oviec. Stav je, samozrejme, pohyblivý. Dostali sme sa k tomu tak, že náš syn mal alergiu na bielkoviny a kravské mlieko nemohol piť. Vyskúšali sme kozie mlieko a napokon za 30 eur kúpili prvú kozu,“ prezradila Anikó.
Potom pribudli ďalšie kúsky, až ich mali doma napokon 22 a prácu so zvieratami si nevedia vynachváliť. „Je to iné, ako práca s ľuďmi. Je to relax. A u nás, v tomto regióne, to má význam, lebo si nekonkurujeme,“ spomenula chovateľka, pričom kozy a ovce majú najmä pre vlastnú potrebu.
„Živíme ich a zvieratá nás. Vďaka nim v rámci dotácií získavame čosi navyše a veľký význam má aj to, že zvieratá kultivujú zarastené územie. Radi by sme ich chovali aj na konzum, ale náš trh je taký, aký je, proste chýba odbyt. Výkupné ceny sú také nízke, že mäso radšej zjem sám a sme aspoň sýti,“ vysvetlil Dócs. Na ich stole tak nechýba kozľacina ani ovčie mäso či mliečne výrobky.
„Koza žerie potravu vo výške hlavy a až potom sa postaví na zadné nohy. Ovca sa však zohne a spasie aj trávu pri zemi. Pri veľmi zarastených pozemkoch by som každému odporúčal najskôr kozy, až potom ovce. Jeden pán s 2,5-hektárovým pozemkom sa nás pýtal, koľko kôz by potreboval, no odpoveď je špecifická. Keby pršalo, treba 20, v lepšom počasí stačí desať... Koza síce spasie skoro všetko - kvety i stromčeky, ale pritom si aj vyberá!“ uzavrela Anikó.
