Nedávno ste sa stali dvojnásobnou mamou. Podarilo sa vám už domácnosť zorganizovať tak, že všetko klape a máte aj trochu času na seba?
Zatiaľ nám to naše bábätko veľmi uľahčuje. Nemá žiaden problém, plače veľmi málo a dobre spí. Takže mi ostáva viac času venovať sa Emi a domácnosti. A čas pre seba je momentálne vypĺňaný spánkom a čítaním scenárov.
Takže vo vašom prípade neplatí, že chlapci sú náročnejšie bábätká ako dievčatká?
Zatiaľ neviem, poviem o pár mesiacov. Ale tieto prvé štyri týždne sú naozaj plné pokoja. Skôr by som však verila tomu, že sa to odvíja od tehotenstva a pôrodu. S Jakubom bolo jedno aj druhé krásne a od prvých minút sme mohli byť spolu. Tieto prirodzené chvíle nám s Emi neboli dopriate a možno aj preto by sa niektoré chvíľky s ňou dali nazvať náročnejšími.
Dcérka je už vo veku, v ktorom sú deti posadnuté mobilmi či tabletmi ponúkajúcimi dokonalú hernú zábavu. Povoľujete veľmi, vôbec, či tak akurát?
Povoľujeme pozeranie rozprávok, ale máme na to vytvorené presné pravidlá. S telefónom sa nehrá, tam si len občas pozrieme nejaké video. A ani tablet zatiaľ nevyužívame, aj keď sme si povedali, že počas cestovania ho už možno vytiahneme, ak nebude iná možnosť zábavy. Ale dávame si na to pozor, ani jeden z nás nechce, aby pri týchto zariadeniach trávila veľa času.
Vraj vás čaká pomerne krátka materská. Kedy budete opäť stáť pred kamerou?
Dúfam, že ma čaká dlhá materská, ktorá však bude na začiatku prerušená prácou. (smiech) Dva projekty som už totiž mala naplánované predtým a povedala som si, že by sa to možno dalo zvládnuť aj s bábätkom, kým ešte veľkú časť dňa prespí. Ide o pokračovanie filmu Šťastný nový rok a seriál Pán profesor. V obidvoch majú moje postavy pomerne silné zastúpenie a nechcela som tvorcom komplikovať situáciu svojou neúčasťou. Všetky ostatné ponuky však odmietam a po skončení týchto dvoch sa chystám opäť intenzívne venovať deťom.
Z Pána profesora sa medzičasom stala jedna z najsilnejších seriálových značiek na Slovensku. To sa zrejme ani nedalo odmietnuť...
Neviem, či by sa produkcia a televízia Markíza rozhodli nakrúcať aj bezo mňa, ale ani som ich – a seba – do tejto situácie nepostavila. Skúsila som len naplánovať si celé tehotenstvo tak, aby to v predchádzajúcej sérii nebolo veľmi vidieť a zároveň, aby som tretiu sériu mohla nakrúcať s tým, že bábätko bude pri mne. Nejakým zázrakom to vyšlo a celá rodina sme pripravená zvládnuť to. S produkciou máme dohodnuté podmienky, ktoré na to budú prihliadať, a tak by sa nám malo podariť nakrútiť pre divákov ďalšiu sériu. Touto prácou si idem dať trochu oddych od materskej „dovolenky“ a potom si zase pôjdem oddýchnuť od práce späť k deťom. Teším sa aj na nakrúcanie a ešte viac sa teším, keď to budem mať za sebou a vrátim sa k vareniu, upratovaniu, hraniu a skúmaniu sveta okolo nás.
Vaša postava v Pánovi profesorovi prežíva mimoriadne komplikovaný vzťah-nevzťah s kolegom. Rozumiete jej ako žena?
Je pravda, že moje posledné vzťahy boli vždy priamočiarejšie a vedela som v nich komunikovať otvorenejšie, ale rozumiem Klaudii, že keď sa po niekoľkoročnom vzťahu rozhodla riskovať a pustiť sa do budovania niečoho nového, tak je v tom veľmi opatrná. A Samo jej v tom veľmi nepomáha, tiež nie je veľký expert na vzťahy.
Večná téma sú kilá navyše po pôrode. Aj kvôli nakrúcaniu je potrebné, aby ste sa expresne rýchlo dostali na pôvodnú hmotnosť. Či takýto tlak necítite?
Oveľa väčší tlak cítim v tom, aby sme tieto nakrúcania prežili ako rodina v pohode a aby to moje deti nejako zásadne nepocítili, takže na menej podstatné veci mi neostáva kapacita. Ale áno, ak by som cítila, že som pribrala veľa a kvôli mne musíme riešiť nový šatník pre moje postavy, asi by som z toho nemala najlepší pocit.
Mnohí ľudia sú z posledného roka deprimovaní, prežili veľa strachu, utrpeli finančné straty, museli si storaké veci odopierať... Vy by ste však zrejme posledný rok charakterizovali trocha inak, pozitívnejšie... Však?
Vnímam to ako veľké šťastie, že táto pandémia prišla v čase, keď by som tak či tak bola doma s našou dcérou. Museli sme si odoprieť pár vecí – ihriská, detské kútiky či divadlo – ale to nie je nič oproti tomu, čo teraz musia riešiť mnohí iní ľudia. Takže áno, pre mňa to bol krásny rok a ďakujem zaň.