Celé sa to začalo v roku 1989, keď sa učiteľ telocviku z Modeny rozhodol, že má po krk ľudskej spoločnosti a zamieril na katamarane do južného Tichého oceánu.
Už krátko po začiatku plavby sa však Maurovi pokazil motor a tak zamieril k najbližšiemu ostrovu, ktorým bol Budelli medzi Sardíniou a Korzikou. Maličký kúsok zeme má len 1 x 2 km a je známy ružovou plážou Spiaggia Rosa. Býval na ňom len jeden správca, ktorý sa však v čase Maurovho príchodu chystal do dôchodku.
Mauro okamžite zmenil plány a rozhodol sa prevziať rolu správcu po ňom. Predal svoju loď a ubytoval sa v bývalom kryte z druhej svetovej vojny. Posledných 32 rokov býval na panenskom ostrove sám, spoločnosť mu robili iba sliepky a mačka, ktoré choval. Udomácnil sa u neho aj bažant, ktorý sa nebál ani mačky a chodil sa kŕmiť z misky. Občas pri ostrove zakotvila jachta a Mauro turistov vždy ochotne privítal. Čistil tiež pláže a chodníky.
Pred piatimi rokmi sa však talianska vláda rozhodla urobiť z ostrova Budelli súčasť národného parku. Má slúžiť na ekologické vzdelávanie. Maura obvinili, že si svoj domček upravil bez povolenia, a nariadili mu, aby sa odsťahoval. On sa spočiatku bránil a podporili ho aj tisícky ľudí v petícii. Teraz však svoj boj vzdal. Vyhlásil, že sa presťahuje na pevninu a bude naďalej žiť sám na okraji mesta. Iba občas bude chodiť do centra na nákup.
