Ivan Mikloš, exminister financií: Ide o výdavkové stropy
Ako vnímate fakt, že do zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorému sa hovorí aj dlhová brzda, chce vsunúť SaS aj daňovú brzdu?
- Ja si myslím, že schválenie daňovej brzdy je dobrý nápad, dobrý nápad ale nie je v tejto situácii podmieňovať dlhovú brzdu daňovou brzdou. Ja by som odporúčal prijať dlhovú brzdu, tak ako bola dohodnutá, a zároveň je legitímne diskutovať o tom, ako znížiť riziko, že táto a budúce vlády budú postupovať nezodpovedne, ako to robili vlády Smeru, keď viditeľne aj skryte zvyšovali daňové zaťaženie.
Čiže by to malo prejsť samostatným schvaľovacím procesom?
- Zjavne sa na tom nevedia dohodnúť, ak to nevedia schváliť naraz, je lepšie postupovať samostatne. Na dlhovej brzde je zhoda a na daňovej sa ešte celkom nedohodli. Aj keď táto koalícia má PVV, že nechú zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie, zjavne nenašli zhodu, ako to urobiť.
Čo vlastne prinesie so sebou schválenie daňovej brzdy?
- Vytvorí väčší tlak na vlády, aby nešli ľahšou cestou, že ak nevedia zefektívňovať chod štátu, nevedia zefektívňovať výber daní a riešnie nedostatku peňazí len zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia.
Ako sa mení zákon o dlhovej brzde, prečo je to potrebné novelizovať?
- V princípe v tomto zákone ide len o aktualizáciu a doplnenie výdavkových stropov. Tie stropy tam doteraz neboli a to aj napriek tomu, že v roku 2011, keď sme dosiahli v tomto dohodu aj so Smerom, a potom keď Smer prišiel do vlády v roku 2012, bola dohoda že do konca roka tam Smer tie výdavkové stropy doplní, dodnes sa tak nestalo.
Čo znamená výdavkový strop?
- Výdavkový stop znamená, že vláda neminie viac, ako je schválený ten výdavkový strop, aj keby boli príjmy z daní vyššie ako predpokladala vláda v rozopčte. Toto sa dialo v rokoch 2012 a 2018. Ficove vlády mali oveľa väčšie príjmy, ako predpokladali v štátnom rozpočte, teda ak by existoval už vtedy výdavkový strop, mali by sme oveľa menší deficit a dlhy.
