Tvrdí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Slovensko bude najbližšie desaťročia čeliť zvýšeným nákladom plynúcim z demografického vývoja, ktoré budú vystavovať verejné financie čoraz silnejšiemu tlaku.
Rada skonštatovala, že verejné financie neboli v roku 2020 dlhodobo udržateľné. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa totiž nachádzal na úrovni 5,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda v pásme vysokého rizika.
"Ešte v rokoch 2015 a 2016 bola pritom dlhodobá udržateľnosť verejných financií v dobrom stave. K najväčšiemu zhoršeniu tesne pod hranicu vysokého rizika došlo v roku 2019, paradoxne v čase, keď vrcholili priaznivé časy v ekonomike a nezamestnanosť bola na historických minimách," vysvetlila rada s tým, že dôvodom boli najmä zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré ho destabilizovali v dlhodobom horizonte.
Vlani došlo k ďalšiemu zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, a to už piaty rok po sebe. "V porovnaní s rokom 2019 sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti zhoršil o 0,8 % HDP, predovšetkým vďaka vplyvu pandémie," vyčíslila rada.
Verejné financie sa však podľa RRZ posunuli do pásma vysokého rizika udržateľnosti ešte pred samotným vypuknutím pandémie nového koronavírusu, rozpočtová politika po voľbách dlhodobú udržateľnosť, naopak, zlepšila.
"V roku 2020 dosiahol hrubý verejný dlh SR 60,6 % HDP, čím prekročil všetky sankčné pásma dlhovej brzdy, ako aj tzv. Maastrichtský limit," upozornila rada s tým, že pomerne veľká časť navýšenia však dočasne vznikla pre nárast likvidity a vysokú neistotu v súvislosti s vývojom pandémie.
Keďže navýšená hotovosť nezaťažuje verejné financie, vernejší obraz podľa RRZ poskytuje štatistika čistého verejného dlhu. Ten dosiahol úroveň 50,4 % HDP. "Dlhodobá neudržateľnosť verejných financií znamená, že bez prijatia opatrení čaká Slovensko prudký nárast verejného dlhu na neudržateľné úrovne. Hranica 100 % HDP by bola prekročená v roku 2040, hranica 150 % HDP v roku 2048 a hranica 200 % HDP v roku 2054," uzavrela RRZ.
