Ako sa táto spolupráca vôbec zrodila? Kontaktovali ste vy Vlhovcov alebo oni vás?
- Tím Vlha spravil prvý krok. V podstate hneď po tom, ako sa oficiálne uzavrela kapitola s Liviom Magonim. Kým som však povedal áno, tak to chvíľu trvalo. Ukázalo sa však, že chceme ísť spoločným smerom, preto sme len doladili detaily a bola ruka v rukáve.
Mali ste nejakú špeciálnu podmienku, na ktorej ste trvali?
- Nemyslím si. Rovnako to bolo aj naopak zo strany tímu.
- Jasné, nedalo sa to neregistrovať. Veľmi ma to prekvapilo. Je to veľká škoda, keď sa taká úspešná spolupráca ukončí takto nešťastne. Mňa osobne to však žiadnym spôsobom neovplyvnilo. Viem si však predstaviť, čím si musí tréner v takýchto chvíľach prechádzať, ale chápem aj Vlhovcov a ich postoj. Toto však nie je môj príbeh. S Peťou chcem písať svoj vlastný. Mám za sebou viac ako 30 rokov skúseností. Nepotrebujem sa predvádzať, viem, že musím zostať pri zemi. Ale viem aj to, kedy je potrebné zmeniť rytmus a spraviť niečo neočakávané. Chcem, aby za mňa v prvom rade hovorili výsledky.
Na čo sa tešíte pri spolupráci s Petrou najviac?
- Petru sledujem už dlhé roky. Sústredím sa pri nej na detaily. Vždy sa mi páči to, ako sa vie na štarte sústrediť tesne len pár sekúnd pred tým, než vyrazí. Čo sa týka mentálneho nastavenia, v tom je úžasná.
Na druhej strane mnohí odborníci vravia, že je oproti iným pretekárkam dosť špecifická...
- To máte tak u každej pretekárky. Športovci na tejto úrovni sú ako kryštál. Každý z nich má nejaké potreby. Potom je už len na trénerovi, aby tieto potreby zvládol a vykresal z toho kryštálu niečo krásne.