Štúdia vedená profesorkou Meredith Yeagerovou z amerického Národného inštitútu pre výskum rakoviny (NCI) v americkom štáte Maryland skúmala gény detí, ktorých rodičia pomáhali pri odstraňovaní škôd v najviac kontaminovanej zóne okolo jadrovej elektrárne, ako aj detí osôb evakuovaných z mesta Pripjať a ďalších okolitých oblastí. Vzorke 130 ľudí, ktorí boli všetci počatí až po černobyľskej katastrofe a narodili sa v rokoch 1987 - 2002, výskumníci analyzovali celé ich genómy.
Podľa Stephena Chanocka z NCI, ktorý sa na štúdii taktiež podieľal, mal tím vedcov pri výskume k dispozícii celé rodiny, vďaka čomu mohli porovnať DNA matky, otca a dieťaťa. "Tu nesledujeme, čo sa stalo v čase nešťastia s plodmi v maternici, ale sledujeme niečo, čo sa nazýva mutácia de novo," povedal Chanock. Tieto mutácie vznikajú v spermiách alebo vajíčkach a vedú ku genetickým zmenám u potomkov, ktoré môžu byť príčinou vzniku vzácnych ochorení.
Vedcom sa však u potomkov účastníkov černobyľskej tragédie nepodarilo nájsť zvýšené množstvo genetických mutácií, čo podľa nich znamená, že nadpriemerné dávky škodlivého ionizujúceho žiarenia, ktorým boli vystavení ich rodiča, nemajú žiadny vplyv na deti, ktoré v budúcnosti počnú.
"Existuje veľa ľudí, ktorí sa po výbuchoch atómových bômb v Nagasaki a Hirošime báli mať deti. Rovnako sa báli aj ľudia po nehode v jadrovej elektrárni Fukušima, pretože si mysleli, že ich dieťa bude ovplyvnené radiáciou, ktorej boli vystavení. No ak ukážeme, že to na ich deti nemá nijaký vplyv, tieto obavy snáď dokážeme zmierniť," uviedla pre BBC profesorka Gerry Thomasová z univerzity Imperial College London špecializujúca sa na výskum rakoviny.
K nehode v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorá sa nachádza v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, došlo 26. apríla 1986. Explózia štvrtého bloku elektrárne bola doteraz najväčšou katastrofou v dejinách jadrovej energetiky.