Oficiálne to potvrdil vo štvrtok, keď zavesil po dvadsiatich sezónach v NHL korčule na klinec. Počas rozlúčkovej reči, ktorú počúvali okrem novinárov aj členovia jeho rodiny, priatelia a spoluhráči, sa Sakicovi niekoľkokrát zlomil hlas.
"Mám množstvo skvelých spomienok. Neviem, či som bol hráčom, akým som chcel byť. Vždy som si hovoril, že keď príde minúta, v ktorej si pomyslím, že by som nemusel byť už hráčom, ktorým chcem byť, bude to správny dôvod na odchod. Teraz prišiel čas na rozlúčku," povedal Sakic, ktorý bol od presťahovania tímu Québec Nordiques do Colorada hlavnou tvárou mužstva Avalanche.
Trinásťnásobný účastník Zápasov hviezd spolu s Patrickom Royom a Petrom Forsbergom priviedol "lavíny" v rokoch 1996 a 2001 k zisku Stanleyho pohára.
Sakic sa v roku 2001 stal najužitočnejším hokejistom NHL a získal Hartovu trofej, v rovnakom roku si prevzal aj Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hokejistu súťaže a Lester Pearson Award, ktorú mu hlasovaním udelili samotní hráči.
Sakic je aj členom Triple Gold Clubu, v roku 1994 sa stal majstrom sveta, o osem rokov neskôr vyhral s Kanadou aj olympijský turnaj. Na ZOH 2002 v Salt Lake City sa stal najužitočnejším hráčom turnaja so štyrmi gólmi a šiestimi asistenciami, vo finále proti USA zaznamenal štyri body.
Na medzinárodnom ľade ešte vyhral Svetový pohár 2004, majstrovstvá sveta do 20 rokov 1988 a získal striebro na seniorskom šampionáte 1991.
V ostatných dvoch sezónach trápili Sakica mnohé zranenia a veľa toho nenahral.
Väčšinu uplynulého ročníka vynechal najskôr pre problémy s chrbtom a potom pre zranenie troch prstov na ľavej ruke po incidente so snežnou frézou. Sakic je v historickej tabuľke NHL ôsmy v kanadskom bodovaní (1641), jedenásty v počte asistencií (1016) a štrnásty medzi kanoniermi (625).
Po skončení sezóny 2008/09 veril, že si ešte zahrá na zimných olympijských hrách vo Vancouveri vo februári 2010. Výkonný riaditeľ kanadskej reprezentácie Steve Yzerman s jeho nomináciou počítal, keďže chcel využiť jeho skúsenosti.
"Neviem slovami vyjadriť, čo pre náš klub a organizáciu znamenal," vyjadril sa prezident Avalanche Pierre Lacroix. Počas úvodného zápasu novej sezóny v Pepsi Centre vedenie "lavín" slávnostne vyradí a pod strop haly vyvesí Sakicov dres s číslom devätnásť.
V štrnásťročnej histórii klubu to bude tretia ceremónia, skôr sa tejto pocty dostalo len Patrickovi Royovi (33) a Rayovi Bourquovi (77). Sakic mal kapitánske céčko na drese dlhých šestnásť rokov.
"Bol skvelým lídrom. Podieľal sa na budovaní prvotriedneho tímu," povedal útočník Paul Šťastný, ktorého otec Peter so Sakicom hral ešte v čase pôsobenia klubu v Québecu. Obaja v drese Nordiques vytvorili údernú presilovkovú formáciu.
"Bol kompletným hráčom a jedným z najväčších v histórii," uviedol vo vyhlásení Peter Šťastný. K odchodu Sakica sa vyjadrila aj ďalšia hokejová legenda Peter Forsberg: "Som smutný, keď vidím, že končí. Teší ma však, že som mal šancu hrať s ním mnoho rokov. Je to výnimočná osoba a skvelý líder tímu."
