Napísal to dnes denník Sme s odvolaním na spisy v pražských i slovenských archívoch. Už nežijúci autor podľa dokumentov začal s ŠtB spolupracovať v roku 1962 pod krycím menom Belo, v roku 1977 sa s krycím menom Závoj stal agentom rozviedky. Úlohy údajne plnil i v zahraničí, keďže často cestoval.
"Bol využívaný po línii politickej rozviedky na problematiku juhovýchodného krídla NATO, na vyhľadávaciu a typovaciu činnosť a v niektorých otázkach ako konzultant po línii aktívnych a vplyvových opatrení," citoval denník záznam vo zväzku napísaný v novembri 1989. Zamarovský tak mal podľa Martina Slávika z pražského Ústavu pre štúdium totalitných režimov vyhľadávať vhodných ľudí na ďalšie "rozpracovanie". Za spoluprácu dostával spisovateľ i odmeny 3000 korún.
Sme poznamenalo, že rozviedka ŠtB sa snažila oslabovať NATO v regióne juhovýchodnej Európy napríklad vyvolávaním napätia v grécko-tureckých vzťahoch.
"Viem, že za ním niekoľkokrát prišli, z čoho bol dosť vydesený. Nebolo mu príjemné, keď za ním chodili, ale nedokázal ich poslať preč," povedal podľa denníka o minulosti svojho otca jeho syn Peter Zamarovský. Spisovateľa sa zastával aj historik Pavel Dvořák. "Bol to skromný, čestný, príjemný a dobrý človek. Ľudia, ktorí cestovali, boli vyzvaní na spoluprácu, inak by sa nedostal von," povedal.
Zamarovský sa zaraďoval k najvýznamnejším spisovateľom literatúry faktu v bývalom Československu. Písal predovšetkým o staroveku - antickom Grécku, Ríme či starovekej Mezopotámii. Pochádzal zo Slovenska, veľkú časť života však prežil v Prahe. Jeho knihy vychádzali i v zahraničí, k najznámejším patria tituly Za siedmimi divmi sveta či Grécky zázrak. Spisovateľ zomrel v júli 2006.
Podľa Sme Zamarovský v roku 1947 vstúpil do komunistickej strany, o päť rokov neskôr ho z nej však vylúčili. Dôvodom mala byť vraj jeho zamlčaná ľudácka minulosť, po vypuknutí SNP totiž vraj vstúpil do pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a za Slovenského štátu údajne pôsobil aj v akademickom klube vtedajšej vládnucej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Sme napísalo, že Zamarovského spisy sa nachádzajú v českom Archíve bezpečnostných zložiek a v Slovenskom národnom archíve.
