Masívne zosuvy pôdy, ktoré zasiahli viacero predmestí mesta, pripravili vtedy o život najmenej 28 osôb a na zozname nezvestných zostáva aj naďalej ďalších sedem.
Na smútočnej slávnosti, ktorej dejiskom bol dóm v Messine, sa zúčastnili aj taliansky premiér Silvio Berlusconi, predseda Senátu Renato Schifani a ďalšie osobnosti politického života krajiny. Pápež Benedikt XVI. zaslal posolstvo, v ktorom vyjadril sústrasť a útechu pozostalým.
Doterajšie vyšetrovanie tragédie naznačuje podľa expertov civilnej ochrany, že jej hlavnou príčinou boli fušerské vykonanie stavebných prác, ale aj výstavba na divoko.
Popredná talianska environmentálna organizácia Legambiente vyzvala preto opakovane na posilnenie dohľadu nad novou výstavbou.
V Messine a v okolí sa už niekoľko rokov hovorilo o ohrození viac ako 1900 obytných objektov.
Predseda talianskej vlády prisľúbil poškodeným opakovane daňové úľavy i pomoc pri výstavbe nových príbytkov.
Zosuvy pôdy v noci na 2. októbra spôsobili intenzívne zrážky v regióne, kde za tri hodiny spadlo z nich 25 centimetrov. Masa bahnistej pôdy a kamenia, ktorá sa z okolitých kopcov zosúvala na Messinu, odnášala autá a viedla ku kolapsu viacerých budov. V dôsledku búrky došlo aj k prerušeniu cestného i železničného spojenia, takže mnohé z postihnutých oblastí boli dlho prístupné len pešky.
Messinu už raz, v roku 1908, zrovnalo so zemou zemetrasenie a následné cunami, vtedy si príroda vyžiadala 84.000 obetí na životoch.