Pred siedmimi rokmi videl, ako mu umiera milovaný dedo Štefan († 66). Traumatický zážitok, ktorý by otriasol aj dospelým človekom, mu zmenil život. Chlapcovi vyčaril úsmev na tvári až notebook od Nového Času.
V deň dedovej smrti sa Daliborovi zrútil svet. „Stál som pri ňom. Chrčal, vypľúval penu. Spýtal som sa ho: Je ti niečo? Vravel: Nie, dal som si sódu bikarbónu, možno pomôže. Išiel som na chvíľu na bicykel. Keď som sa vrátil, už nežil,“ smúti Dalibor. „Mal som ho veľmi rád,“ priznáva chlapec.
Vyčíta si, že mu nedokázal pomôcť.„Dalibor to v sebe dusil. Vyčítal si, že keby ma zavolal skôr, zachránili by ho. Ale pravda je, že mal taký masívny infarkt, že by mu nepomohli,“ povedala jeho mama Dagmar.
Jej syn má odvtedy problémy. „Odrazu odpadával. Nevedela som prečo. Začala som ho vodiť do školy. Len čo som sa otočila, bol za mnou. Myslel si, že keď bude so mnou, nič sa mi nemôže stať. Neskôr ho učiteľky učili u nás doma. Takto dokončil základnú školu.“ Problémy sa však neskončili.
„Na strednej škole sa mu k depresii pridružila obsedantno-kompulzívna porucha. Nechcel si nikam sadnúť, nič chytiť, začal sa strániť ľudí, neustále si umýval ruky. Posledný rok nechodí do školy vôbec,“ smúti Dagmar, ktorá je slobodná matka a poberá len opatrovateľský príspevok.
Pre syna vysnívala notebook. „Je to jeho celoživotný sen! Ja som si ho však nemohla dovoliť kúpiť,“ dodala mama. Dalibor mal z počítača obrovskú radosť. „Vždy som po ňom túžil!“ priznal chlapec. Baví ho informatika.
Dúfa, že počítač mu pomôže so vzdelaním v tomto odbore aj v tom, že sa možno vďaka nemu opäť vráti do školy. „Najviac sa však teším na to, že cez počítač budem môcť počúvať pesničky môjho idolu Rytmusa. To je môj druhý veľký sen, raz sa s ním stretnúť,“ priznal Dalibor.
Potrebuje pomoc aj vaše dieťa?
Ak poznáte dieťatko, ktoré trpí, napíšte nám o jeho problémoch a spôsob, ako by sme mu mohli pomôcť mailom na srdcepredeti@novycas.sk alebo listom na adresu Nový Čas, P. O. Box 42, 820 04 Bratislava 24. Na obálku pripíšte heslo Srdce pre deti.
