Myslíme si, že o ňom už všetko vieme. Lenže Dóm svätej Alžbety má stále plno tajomstiev, nad ktorými si lámu hlavu aj špičkoví odborníci. Spoznajte s nami niektoré z nich...
Dóm sv. Alžbety je najobdivovanejšou pamiatkou Košíc. Zaslúžene. Ohromí už svojou monumentálnosťou - vysoký aj dlhý je 60 metrov a zmestí sa doň vyše 5 000 ľudí. Ako každá gotická stavba je zvonka i zvnútra vyzdobený stovkami sôch a ozdobných detailov. „Napriek tomu, že patrí k najznámejším pamiatkam Slovenska, vieme veľmi málo o tom, ako ho stavali. Väčšina písomných záznamov totiž zhorela pri viacnásobných požiaroch,“ vysvetľuje Kristína Markušová, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, ktorá Dómu zasvätila celý život.
„Na mieste dnešného Dómu stál kedysi starší kostol. Buď vyhorel, alebo len Košičanom prestal vyhovovať, a tak sa rozhodli postaviť si nový a väčší. Dóm začali stavať tak, že starý kostol najprv obstavali, pričom naďalej plnil svoju funkciu. Až v závere stavby ho zbúrali a časť materiálu použili na dostavbu Dómu.“
Stavebné práce sa začali po roku 1380 a ťahali sa celých 100 rokov. „Ale nevieme, kto bol autorom plánov, kto kostol staval, ani kto vyhotovil hlavný oltár,“ priznáva historička. Isté však je, že ho zhotovili ozajstní majstri, ktorí poznali umelecké školy v Nemecku a Nizozemsku. „Zostali po nich len vysekané značky v kameňoch a symboly na obrazoch, ktoré ešte len čakajú na svoje vysvetlenie.“
Starí majstri si uťahovali z manželiek aj z cirkvi
Odkazy majstrov, staré vyše 500 rokov, sú schované v sochách, obrazoch či ornamentoch. „Detaily, ktoré do svojich výtvorov zakomponovali, ľudia na omši nemali šancu vidieť. Napríklad nočník pod posteľou, ktorý sa nachádza na jednom z obrazov hlavného oltára,“ opisuje Markušová. Najvyššiu, severnú vežu zasa zdobí pás z ruží. „Každá jedna je iná, niektoré sú päťramenné, iné rozkvitajú, ďalšie vednú... Sekali to do tvrdého andezitu, musela to byť namáhavá robota a pritom vedeli, že ich dielo v tej výške nikto neuvidí.“
Starí majstri boli aj veľkí vtipkári a svojimi dielami si vybavovali rôzne účty. Jeden z chrličov na odvod dažďovej vody nad západným portálom má podobu škaredej ženy. „Vraví sa, že majster mal ženu korheľku a raz sa vraj tak opila, že ju našli spadnutú v jarku. On sa jej pomstil tak, že ju ako chrlič zasadil medzi draky a ostatné zvieracie potvory.“ Socha však už nie je originál, ale kópia, ktorú na Dóm osadili začiatkom 20. storočia. A na severnom portáli kostola, ktorého rekonštrukciu ukončili iba pred pár týždňami a dnes krásne svieti novotou, sa starí majstri pustili dokonca do boja proti cirkvi. Na vyobrazení posledného súdu končia medzi zlosynmi v horiacom pekle aj biskup a mníška.
KTO ZHOTOVIL OLTÁR?
Záhadou je aj hlavný oltár, predpokladá sa, že ho vytvorili traja majstri v rokoch 1473 - 1477. „Je to jediný oltár v strednej Európe, ktorý ma dva páry otváracích krídiel s obrazmi a od svojho vyhotovenia stojí na pôvodnom mieste,“ tvrdí Kristína Markušová z pamiatkového úradu. Na oltári je 48 obrazov, ale ľudia dnes môžu vidieť iba 12 obrazov s výjavmi zo života sv. Alžbety Uhorskej, patrónky košického Dómu. „S krídlami oltára sa už niekoľko rokov nemanipuluje, aby sa nepoškodil.“ V strede oltára sú tri sochy - vľavo je sv. Alžbeta biblická - matka Jána Krstiteľa, v strede Panna Mária a napravo patrónka kostola - sv. Alžbeta Uhorská.
PATRÓNKA SV. ALŽBETA UHORSKÁ Narodila sa v r. 1207 v Bratislave ako dcéra kráľa Ondreja II. Vydali ju za durínskeho grófa Ľudovíta IV., s ktorým mala tri deti. Alžbeta kniežací majetok využívala na charitu, chudobným rozdávala jedlo, čo sa nepáčilo grófovým príbuzným, ktorí ju nakoniec vyhnali a odnali jej deti. Do smrti v roku 1231 slúžila v nemocnici v Marburgu.
STRANA ZLA
Najviac vyzdobený je severný portál Dómu, ktorý tento rok dôkladne zreštaurovali. „Je to zvláštne, že severný portál je takto zdobený... V stredoveku bol totiž sever považovaný za stranu zla, lebo odtiaľ nesvieti slnko. Mnohé kostoly na tej strane nemajú ani okná, ani vchod,“ vysvetľuje historička Markušová.
Remeselnícke značky
Na kameňoch v kostole sú ich vytesané desiatky. Majstri si nimi označovali urobenú prácu a podľa toho potom dostali zaplatené. „Neboli to značky autorstva, majstri vtedy neboli takí samoľúbi, aby sa podpisovali - boli hrdí iba na to, že mohli byť súčasťou niečoho väčšieho.“
Korheľka
Pozerá sa na ľudí z pravého rohu západného portálu. Majster vraj takto vyobrazil svoju ženu, ktorá mu robila hanbu, lebo veľa chľastala.
Severná veža
Do celých 60 metrov jej chýba iba pár centimetrov. Je tu zvonica aj hodiny. Ešte do 70. rokov minulého storočia tu každú noc mali službu hasiči, ktorí z výšky kontrolovali, či niekde v Košiciach nehorí.
Najstarší erb
Košice boli prvým mestom v Európe, ktoré od panovníka získalo erb. Stalo sa tak v roku 1 369. A jedno z najstarších vyobrazení mestského erbu sa nachádza v južnej veži.
Schody
Ozdobou Dómu sv. Alžbety sú úzke a strmé schody z dvoch protichodných špirál, ktoré tvarom pripomínajú ľudskú DNA. Schodisko vedie na emfóru a do podkrovia. „Je to najstaršie takéto schodisko na svete. Nevieme, prečo to starý majster takto spravil, ale musela to byť fuška. Keby takéto niečo mali odliať dnešní majstri z betónu, tak by sa zapotili,“ tvrdí Markušová.
Sanktusník
Dóm sv. Alžbety je najväčším kostolom na Slovensku. Historička Kristína Markušová ukazuje na detaily, ktoré zdola vôbec nevidno.
Chodbičky
Veže a lode kostola sú pospájané úzkymi chodbičkami a strmými schodiskami, ktoré sú skryté v hrubých múroch. Pohyb v nich je zložitý a fyzicky namáhavý.
Kaplnka
K Dómu ju pristavali až začiatkom 16. storočia, dnes sa využíva ako biskupská sakristia. „Za komunizmu si tu nechávali košickí komunisti krstiť deti, aby ich nikto pritom nevidel,“ hovorí historička Kristína Markušová. Na stene kaplnky je reliéf s vyobrazením tzv. trestu troch palíc - harum palizarum. V 17. storocí delikventa bili po chrbte naraz troma palicami - niekedy to vinník nevydržal a zomrel.