A práve na jeho zasneženom úbočí sa pred mnohými rokmi začala písať zlatá slovenská rozprávka, na ktorej konci bola medaila z najcennejšieho kovu stelesňujúca najvýraznejší zimný úspech samostatnej olympijskej histórie.
Pred vyše desiatimi rokmi sa tam po prvý raz v živote mladý ruský bežec na lyžiach Daniel Kuzmin postavil na štart známej Bielej stopy. A nasledoval sled udalostí so zdanlivo nepravdepodobnými súvislosťami, no v podstate úplne prirodzených pre osud každého človeka.
"Doma v Rusku vtedy nebola dobrá situácia a túžil som odísť," spomínal Kuzmin.
Rodákovi z ďalekého Petro-Pavlovska Kamčatského hľadajúceho nový domov a lepší život sa krajina pod Tatrami celkom pozdávala a hoci flirtoval aj s myšlienkou odísť do Austrálie, nakoniec v roku 1999 pevne zakotvil v Banskej Bystrici.
Takmer súčasne s jeho príchodom na Slovensko sa mu podarilo získať izraelské štátne občianstvo a židovský štát reprezentoval aj v trinástich disciplínach majstrovstiev sveta, naposledy vlani v českom Liberci.
Na jednom zo sústredení v Alpách sa zoznámil s Anastasiou Šipulinovou, talentovanou ruskou biatlonistkou. Zo známosti bola láska a z lásky dnes už takmer trojročný synček. Nasťa síce zo začiatku neplánovala zmenu pasu, no práve príchodom malého Jeliseja sa celá situácia otočila. Pokračovanie kariéry v ruskom tíme sa skomplikovalo a aj vďaka pomocnej ruke Juraja Sanitru i ďalších ľudí získala slovenské občianstvo a mladá rodinka sa uhniezdila na bystrickom sídlisku Sásová.
"Celý príbeh príchodu Anastasie na Slovensko nebol jednoduchý a je to taká malá 'skázka'," pomohol si ruským výrazom pre rozprávku jej tréner a prezident zväzu Juraj Sanitra a pokračoval: "Keď som prvýkrát počul meno Šipulinová, hovoril som si, že takú pretekárku ani nepoznám a neviem, kto to je. Keď som sa ale pozrel do výsledkovej listiny, zistil som, že je to juniorská majsterka sveta, ihneď som spozornel. Začali sme pracovať na tom, aby sa dostala na Slovensko a dotiahli sa všetky detaily. Musím však zdôrazniť, že to nebolo žiadne kupovanie športovca, ale životná cesta, ktorá ju previedla na Slovensko. Dnes si dovolím tvrdiť, že je srdcom Slovenka, aj keď jej otčinou je Rusko. Vie sa však odvďačiť za to, aké podmienky na Slovensku dostala."
Kuzmin prízvukoval: "Zásluhu na tom má veľa ľudí no predovšetkým Nasťa." Novej vlasti sa jeho žena už pred olympiádou stihla zavďačiť striebrom z majstrovstiev sveta.
"Tá medaila neprišla len tak z ničoho nič. Bol to len začiatok dlhej práce, ktorú chceme pre Slovensko aj naďalej odovzdávať a naplniť ju výsledkami," prisľúbil manžel olympijskej víťazky, ktorý dlho nevedel uveriť, aký úspech sa to jeho polovičke na strelnici vo Whistler Olympic Parku podarilo dosiahnuť.
"Ešte si to asi ani neuvedomujem naplno, no je to vrchol pre každého športovca. Vyšlo to naozaj perfektne a som z toho hotový. Celý čas som bol na trati a keď som videl, že jednu v ležke nedala, stále som veril, že to bude do desiateho miesta, lebo jej prejav na trati bol veľmi dobrý. Keď dala potom v stojke nulu, vyzeralo to ešte lepšie a jej jazda bola naozaj perfektná. Už som dúfal v medailu, ale zo zlata som nakoniec veľmi prekvapený."
