Pokiaľ by sa upravil zákon, spoločnosti by museli pri verejnom obstarávaní podrobnejšie zverejniť svoje vlastnícke pozadie. S podobným návrhom nedávno prišiel aj český premiér Jan Fischer.
"Možno by bolo dobré, keby sme do legislatívy priamo zakotvili, že každý jeden, kto sa bude hlásiť do súťaže takéhoto typu, (....) musí predložiť ako podmienku účasti v takejto súťaži kompletnú štruktúru vlastníckych práv," reagoval po dnešnom rokovaní vlády v Holíči na novinársku otázku Fico. Zároveň však vyhlásil, že v súčasnosti štát nemá právo skúmať, kto stojí za spoločnosťami prihlásenými do tendrov.
Širšiu diskusiu na Slovensku pred časom vyvolala účasť takzvaných schránkových firiem vo veľkých tendroch. Takéto spoločnosti registrované v zahraničí bez reálneho majetku vraj môžu pri získavaní verejných zákaziek kryť reálnych uchádzačov. Opozičná SDKÚ-DS nedávno vyhlásila, že v lukratívnej súťaži na dodávateľa systému elektronického výberu mýta uspelo konzorcium, ktorého súčasťou boli aj schránkové firmy. Údajne však boli prepojené s finančnou skupinou J&T.
Schránkové firmy mala podľa Fica využívať aj SDKÚ-DS na legalizáciu provízií z predchádzajúceho volebného obdobia, keď bola vo vláde. V tom čase štát predal viaceré podniky.
Už dlhšie sa na Slovensku diskutuje aj o inej forme krytia skutočných vlastníkov finančných zdrojov. Ministerstvo životného prostredia totiž predalo emisné kvóty neznámej spoločnosti Interblue Group. Média neskôr zistili, že oficiálne sídlo firmy bolo v Spojených štátoch v rodinnom dome s neoznačenou poštovou schránkou. To údajne naznačovalo, že peniaze na kúpu poskytli investori, ktorých spoločnosť kryla.
