Katolícka univerzita v Ružomberku (KU) tvrdí, že už spĺňa kritériá na začlenenie medzi univerzitné vysoké školy. Odstránila nedostatky, ktoré jej za činnosť v rokoch 2002-2007 v komplexnej akreditácii vytkla Akreditačná komisia. Rektor KU Tadeusz Zasępa dnes poslal ministrovi Jánovi Mikolajovi list, v ktorom sa okrem iného uvádza, že KU mala v roku 2009 štvrtú najlepšiu štruktúru vysokoškolských učiteľov spomedzi slovenských vysokých škôl a významný medziročný kvalitatívny nárast. Mikolaja žiada, aby si túto informáciu overil a potvrdil škole status univerzitnej vysokej školy. Opatrenia na splnenie kritérií nariadil Zasępa v júli 2008, hneď po nástupe do rektorského kresla. Podľa prorektora Petra Olekšáka bolo pre Katolícku univerzitu oproti starším školám omnoho náročnejšie splniť požiadavky na univerzitu, pretože hodnotené roky 2002 až 2007 boli prvými v jej existencii.
KU vznikla v roku 2000 s dvoma fakultami, pedagogickou a filozofickou. O dva roky neskôr sa stala verejnou vysokou školou. Jej predchodcami boli ružomberský Pedagogický inštitút sv. Ondreja Trnavskej univerzity v Trnave, neskôr Katecheticko-pedagogická fakulta Žilinskej univerzity v Žiline. Na štyroch fakultách (pedagogickej, filozofickej, teologickej a fakulte zdravotníctva) dnes vzdeláva 7 800 študentov, z toho 5 000 v dennej forme. Vzdelanie tam aktuálne získava aj 339 doktorandov. Univerzita je riadnym členom Fédération des Universités Catholiques Européennes, dcérskej organizácie International Federation of Catholic Universities, ktorá združuje európske katolícke univerzity, informoval hovorca Katolíckej univerzity Vladimír Buzna.
V komplexnej akreditácii hodnotila Akreditačná komisia 20 verejných, štyri súkromné a tri štátne vysoké školy. Od začiatku roka 2009 odsúhlasil Mikolaj zaradenie do elitnej skupiny desiatim školám - Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Univerzite Komenského v Bratislave, Technickej univerzite vo Zvolene, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technickej univerzite v Košiciach, Žilinskej univerzite, Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Ekonomickej univerzite v Bratislave a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Na začlenenie čaká aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa ministerstva školstva tiež splnila kritérium mať maximálne 20 študentov na jedného pedagóga s vyššou akademickou hodnosťou ako PhD.
Školy sa na základe výsledkov akreditácií rozdelia na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy. Podľa tejto hierarchie majú dostávať aj peniaze - univerzity môžu rátať s najväčšou sumou, odborné vysoké školy s najmenšou. Do kategórie odborných vysokých škôl komisia predbežne zaradila Vysokú školu ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Zvyšné ohodnotila ako vysoké školy bez začlenenia. Všetky školy dostali šancu odstrániť svoje nedostatky do roka od návrhu na ich začlenenie. Po tejto lehote Akreditačná komisia opätovne prehodnotí ich výsledky a odporučí ministrovi ich zaradenie. Akreditácia šiestich nových súkromných škôl je naplánovaná na august tohto roku a začiatok roka 2011. Voči kritériám komplexnej akreditácie vzniesla protest Generálna prokuratúra SR, ktorá namietala ich nezákonnosť. Kritizovala najmä ich retroaktivitu. Účinné totiž boli od januára 2008, no pritom sa podľa nich hodnotil výkon vysokej školy v rokoch 2002 až 2007. Vláda napokon protest prokuratúry na základe Mikolajovho odporúčania zamietla.
