Záhadné Turínske plátno: Bol v ňom naozaj pochovaný Ježiš?

Aký je pohnutý príbeh tejto relikvie? Čo o pravosti plátna naznačujú vedecké výskumy?

Na Veľkú noc si miliarda kresťanov na celom svete pripomína mučenícku smrť Ježiša Krista - božieho syna, ktorý bol zároveň človekom. Práve vzácna relikvia, známa ako Turínske plátno, má byť rukolapným dôkazom, že evanjeliá hovoria historickú pravdu.

Čo hovorí Biblia
Podľa evanjelií zabalil Ježišovo telo do pohrebného rubáša "bohatý muž z Arimatie, menom Jozef", ktorý si ho predtým vyžiadal od Piláta. "Jozef vzal teda telo, zavinul ho do čistého plátna, položil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly, privalil veľký kameň k otvoru a odišiel," píše sa v Evanjeliu Sv. Matúša. Na tretí deň od ukrižovania bol Ježišov hrob prázdny - po zmrtvychvstaní sa ešte 40 dní fyzicky zjavoval svojim učeníkom a až opotom vystúpil do neba.

Kde sa vzalo plátno?
O 1 300 rokov neskôr, ako mal byt Ježiš ukrižovaný, sa zrazu objavujú správy o plátne, v ktorom ho mali pochovať. V polovici 14. storočia dal francúzsky šľachtic Geoffroi de Charny vybudovať v meste Lirey kostol Zvestovania a práve tu uložil plátno. Krátko nato zomrel a nikto nevie, ako sa k údajnému Kristovmu pohrebnému rubášu vlastne dostal.

Plátno potom bolo uložené na rôznych miestach vo Francúzsku, v roku 1502 ho vážne poškodil požiar na zámku Chambéry. V roku 1578 ho previezli do Katedrály sv. Jána Baptistu v Turíne, kde je uložené dodnes.

Prvá fotografia
Katolícka cirkev sa najprv na plátno pozerala nedôverčivo, v stredoveku dokonca zakázala jeho uctievanie. Až po čase prijala ako fakt, že je to naozaj Kristov pohrebný rubáš. Lenže tento postoj nie je oficiálny a nie je pre veriacich záväzný. Chýbajú totiž presvedčivé dôkazy. Vedecký výskum plátna sa začal koncom 19. storočia. V roku 1898 taliansky fotograf Secondo Pia ako prvý vyhotovil snímky Turínskeho plátna a hneď sa postaral o poriadnu senzáciu. Pri vyvolávaní záberov škvŕn na rubáši sa totiž na fotografických doskách neobjavil negatívny, ale pozitívny obraz! A zrazu sa zjavila tvár muža s bradou, ktorý vyzeral presne tak, ako sa spodobňuje po stáročia Kristus.

Plátno potom v ďalšom období skúmali vedci niekoľkokrát - v roku 1966, 1978, 1988 a v rokoch 2000- 2002. Čo teda vieme o tomto 4,4 metra dlhom a 1,1 metra širokom kuse lanovej látky?

Čo hovorí plátno
„Spôsob tkania tohto plátna je typický pre Sýriu, v látke sa našli peľové zrná z oblasti Palestíny, na odtlačku očí identifikovali mince, ktoré sa používali v 1. storočí... V tomto rubáši bolo zabalené mŕtve mužské telo, rany na tele zodpovedajú tomu, čo sa píše v evanjeliách o umučení Ježiša Krista,“ vymenúva cirkevný historik Jozef Haľko. Lenže to ako dôkaz nestačí.

V roku 1988 podrobili plátno tzv. uhlíkovej skúške - táto metóda sa v archeológii používa na presné určenie veku vecí. Kúsok z látky skúmali tri prestížne vedecké tímy z Oxfordu, Zürichu a Tucsonu. A výsledok? Podľa metódy rozpadu uhlíka C14 plátno pochádza z rokov 1260 - 1390! „Došli k záveru, že ide o falzum zo stredoveku. Turínske plátno vraj nie je pravé,“ hovorí Haľko.

Uhlík nedal odpoveď
Lenže vzápätí sa vyskytli pochybnosti. Vedci skúmali vzorku plátna z jeho okraja - pravdepodobne išlo o záplatu, ktorou opravili plátno niekedy v stredoveku. Je tu aj druhé vysvetlenie, prečo uhlíkové testy nesedia. Plátno niekoľkokrát celilo vysokým teplotám pri požiaroch. Bolo uložené v striebornej schránke a vedecké experimenty dokázali, že pri takejto kombinácii sa uhlík mohol obohatiť a v expertízach potom vyšlo, akoby plátno bolo mladšie ako v skutočnosti. „Ak by malo ísť o falzifikát, tak potom asi o najgeniálnejší v dejinách. Je tam jedna vec, ktorá bola v stredoveku absolútne neznáma – rany po klincoch nie sú v dlaniach, ako sa vtedy ukrižovanie zobrazovalo, ale v zápästiach. Keby Krista ukrižovali cez dlane, tie by po prebití klincami neudržali váhu tela,“ vysvetľuje historik.

Čo bude ďalej?
Turínske plátno naďalej stráži pravdu o svojom pôvode. Verejnosti ho ukážu iba raz za čas, najbližšie od 10. apríla do 23. mája v turínskej katedrále. A pravdepodobne ho čaká ďalší výskum. „Je paradox, že čím viac sa vzďaľujeme od doby toho plátna, tým presnejšie vieme vďaka moderným technológiám odhaliť jeho pravdu,“ tvrdí Haľko. Podľa neho nie je skúmanie plátna v rozpore s vierou, ktorá predsa nepotrebuje žiaden dôkaz. „Boh nás obdaril aj rozumom a intelektuálnou kreativitou, je legitímne, aby sme zisťovali, aká je pravda. Aj keby sa dokázalo, že Turínske plátno nie je pravé, neotrasie to našou vierou. Osobne som na základe doterajších zistení presvedčený, že jeho pravosť je veľmi pravdepodobná, hraničí s istotou.”

ČO UKÁZAL VÝSKUM

Dôkazy za:
• spôsob tkania

• peľové zrná z Palestíny

• obraz mužského tela so známkami mučenia, ako sa popisuje v Biblii

• rany po klincoch na zápästiach

• negatívny obraz

• škvrny zanechala ľudská krv skupiny AB

• nenašli sa žiadne umelé či prírodné farbivá

Dôkazy proti:
• nejasný osud plátna do roku 1353

• podľa uhlíkových skúšok pochádza z rokov 1260-1390

Autor: © Nový Čas