Ako vlastne vznikla kofola? Z čoho sa skladá? Kto ju vymyslel? Všetko prezradí svižný 81-ročný Čech Jaroslav Knap, ktorý stál pri jej zrode. Práve on riadil v roku 1960 prvú výrobu tohto obľúbeného nápoja.
Ako ste sa dostali ku kofole?
Od roku 1954 som pracoval ako výrobný technológ vo farmaceutickej spoločnosti Galena v Opave. V tých časoch sa špecializovala na výrobu extraktov z rastlinných materiálov a farmaceutických špecialít s obsahom rastlinných drog. V roku 1959 som sa zoznámil s docentom Zdeňkom Blažkom, ktorý bol vedúci výskumného tímu v pražskom Ústave liečivých rastlín. On dostal "zhora" už v roku 1955 zadanie, aby vymyslel tmavý kofeínový nápoj, ktorý by mohol konkurovať západným kolám. A vyrobený mal byť zo surovín dostupných vo vtedajšom socialistickom Československu.
A podarilo sa mu splniť cieľ?
Docent Blažek bol už vtedy starší pán, mal obrovský prehľad o liečivých rastlinách aj o ich chuťových vlastnostiach. Vo svojom pražskom laboratóriu zostavil po asi dvoch rokoch receptúru z viac ako 12 zložiek. Bola to alchýmia. Blažkovo laboratórium bolo veľmi skromné, mal tam iba varič - dvojplatničku, a na nej v hrnci varil karamel. Osem hodín ho miešal vareškou! Snažil sa nájsť bod, v ktorom mal karamel optimálne vlastnosti...
Čo bolo vašou úlohou?
To, čo on vymyslel a uvaril na variči, som musel štandardizovať a preniesť do veľkovýroby. Bolo to veľmi zložité. My sme totiž vyrábali iba sirup. Najprv sa volal Kofocola, ale aby neboli problémy s registráciou, tak ho nakoniec zmenili na Kofo. V roku 1960 sa vyrobila prvá dávka v pražskej holešovickej sódovkárni Zátka. Neskôr sa výroba sirupu presunula do opavskej Galeny. Sirup sa potom dodával do sódovkární po celej republike, kde ho riedili a vyrábali kofolu.
Je to trochu zvláštne, že malinovka pochádza z firmy, kde sa vyrábajú lieky, nie?
Je to dané najmä zložitosťou výroby. Také niečo môžu robiť iba učení ľudia so skúsenosťami, a v Galene boli aj vhodné výrobné podmienky. Kofo je bylinný sirup, založený na extrakcii prírodných materiálov - koreňov, vňati, semien, lístia... Začiatky boli ťažké. Napríklad v prvom roku sa kofeín získaval zo sadzí holešovickej pražiarne kávy.
Recept kofoly je tajný, vraj ho pozná iba päť ľudí vrátane vás. Môžete z neho prezradiť aspoň niečo?
Predovšetkým sú to listy z marinky, ostružiny či jahodníka, ktoré boli vždy súčasťou liečivých čajov. Za vojny sa listy jahodníka používali ako náhrada čierneho čaju. Potom tam boli, samozrejme, aj ďalšie účinné látky s obsahom silíc, ale to už boli látky, ktoré sa do Československa dovážali zo spriatelených krajín, napríklad z Afriky. Je tam napríklad sladké drievko.
O niektorých zahraničných kolách sa šíria rôzne fámy - ako sú škodlivé, že sú tam umelé stabilizátory, kyselina fosforečná... Má niečo z toho aj kofola?
Nie, namiesto kyseliny fosforečnej má kyselinu citrónovú, je to čisto prírodný produkt.
Chutí dnešná kofola rovnako ako tá pôvodná z roku 1960?
Receptúra pôvodného sirupu Kofo ostáva samozrejme pôvodná, no je tam veľký posun v oblasti modernizácie výroby. Tá sa už v minulosti musela upravovať s ohľadom na dostatok surovín či technológie. Z listov a semien sa napríklad rokmi prechádzalo na prírodné silice - teda výťažky z týchto rastlinných materiálov. Tým sa výroba zjednodušila.
Pamätám si, že tá čapovaná kedysi krásne penila ako pivo. A tá dnešná nepení. Prečo?
Pretože tá pena robila problémy. Sladké drievko obsahuje až 15 percent saponínov, a pri sýtení oxidom uhličitým začala enormne peniť. Stávalo sa, že keď boli fľaše kofoly vo výklade, kde pražilo slnko, tak fľaše vybuchli... Tento problém sa musel riešiť, dnes je obsah saponínov v nápoji podstatne nižší.
Naznačili ste, že za vznikom kofoly bola aj politika - jej výrobu si vyžiadali vtedajší mocipáni.
Politické špičky chceli, aby aj mládež v socialistickom Československu mala svoj kolový nápoj, aby sa stále nepozerala obdivne iba na ten Západ. A kofola prišla v čase, keď Československo zažívalo politické uvoľnenie - vznikali nové divadlá, potravinári vyrobili žuvačku Pedro, aj u nás sa začala hrať popmusic.. Kofola teda prišla v pravom čase. Najvyššie politické kruhy boli nakoniec spokojné - u ľudí mala kofola obrovský úspech.
Koľko ste dostali za to, že ste zaviedli jej výrobu?
Mám doklad, že po roku zavedenia výroby som dostal odmenu 1 000 korún. Potom už iba nejaké doplatky. Ďalej som sa kofolou vôbec nezaoberal, na starosti som mal zavádzanie liekov v aerosólových sprejoch. A podobne bol na tom aj docent Blažek, do svojej smrti v roku 1970 sa venoval iným veciam. Ja som sa v Galene ku kofole vrátil až v roku 1995, keď som bol manažérom sekcie vyrábajúcej extrakty pre sirup Kofo.
HISTÓRIA VÝROBY
1960 - Vyrobila sa prvá várka sirupu Kofo. Najprv sa vyrábal v pražskej sódovkárni, neskôr sa výroba presunula do Galeny v Opave.
2002 - Výrobu prevzala spoločnosť Santa-nápoje. Dnes sa kofola pre slovenský trh vyrába a plní v Rajeckej Lesnej, pre český trh v Krnove a Mníchovom Hradišti.
70 000 000 litrov - Toľko kofoly vlani vypili Slováci.
