„Isté je jedno, do konca života budem brať lieky,“ priznal spevák, ktorý stihol pred začiatkom rozhovoru zhltnúť päť tabletiek.
Ako je to s vašou chorobou?
Po všetkých predošlých peripetiách som sa pred štyrmi rokmi dostal do rúk dobrého doktora. Viem, že určité lieky z môjho života už nikdy nezmiznú. Doktor mi povedal, že minimálne dva roky bude trvať, než sa stabilizujem.
To znamená?
Niektoré lieky zostávajú stále. Základom je lítium, lepší liek zatiaľ nenašli. V tele vyrovnáva určité veci. Nikdy sa však nezbavím tej krivky, aj keď už nemá také strmé výkyvy. Keď to ide dole do depresie, pridajú sa antidepresíva, a keď hore, tak sa zase vysadia.
Čo by sa stalo, keby ste si dali alkohol?
Môžem si dať pivo alebo víno, ale nemôžem to preháňať. Občas sa stane, že si dám pív šesť. Ale sa to aj odrazí. Pivo je sedatívum, takže človeka to uvoľní. Potom však musíte zaplatiť daň. U mňa je to rizikovejšie, a tak sa tieto excesy snažím redukovať na minimum.
Môžete popísať príznaky vašej choroby?
Depresiu môžem prirovnať k tomu, ako keby niekto týždeň žúroval a potom mal silné abstinenčné príznaky. Trvá to aj tri mesiace. Nikto si nedokáže predstaviť, aké to je. Každý deň je rovnaký a v podstate nestojí za nič. Ráno si dám kávu a cigaretu, mal by som niečo zariadiť, ale namiesto t o ho vypínam zvonenie, nedvíham telefóny a riešim iba najnutnejšie veci. Stáva sa mi, že sa o tretej ráno zobudím spotený, plný strachu. A to beriem lieky!
A manická fáza?
To sa zase obráti. Miesto úzkosti príde stav stále niečo robiť, som pohltený energiou. Vybavil by som veci na dva roky dopredu. V tej obrovskej kreatívnej fáze zvládnem umeleckú aj úradnícku časť môjho života. Všetci okolo mňa sú chudáci. Som nepríjemný, stáva sa zo mňa pedant , detailista, na všetkých som strašne tvrdý, pretože nezvládajú to, čo ja. Vtedy ma zachráni jediné. Myslieť na svoju rodinu a blízkych, ktorí ma vždy podržia, keď som úplne dole.
