Slovenská história ponúka veľa osobností, ktorých život je viac obohnaný legendami ako hodnovernými dokumentmi. Svätopluk, Alžbeta Bátoriová, Jánošík či fráter Cyprián. Tajomný mních, bylinkár, zostavil herbár, ktorý dodnes fascinuje botanikov. A traduje sa, že zostrojil lietajúci stroj a letel ponad Tatry. Išlo o naozaj výnimočného človeka svojej doby alebo mu všetky mimoriadne schopnosti postupne pripísali až ľudia? Odpovede sme hľadali v Pieninských vrchoch, medzi múrmi Červeného kláštora, kde Cyprián prežil podstatnú časť svojho života.
"Bol som v Spišskej Belej na námestí, keď tam z príkazu nitrianskeho arcibiskupa Ladislava Mattyasovszkého z Markušoviec spálili čertov voz. Aparát zhotovil istý fráter Cyprián z lechnického kláštora, ktorý podľa červených skál, z ktorých je postavený, ľud volá Červeným kláštorom. Pri spálení bolo mnoho ľudí a zastavili sa aj ctihodní kanonici zo Spišskej Kapituly. Fráter Cypriánus si pripol čertovu mašinu na vrchu Troch korún a s jej pomocou doletel až k Morskému oku. Pán biskup nebol pri exekúcii prítomný, ale nemali sme možnosť ani vidieť mnícha, ktorého odviedli na miesto, odkiaľ už viac neuvidí hory a nebude v pokušení, aby znovu lietal." Toľko píše levočský kronikár.
A hoci by sa na kronikára malo dať spoliehať, v tomto prípade to pravda nie je. Mária Labantová, vedúca múzea v Červenom Kláštore vysvetľuje, že v čase, keď sa údajne pálil Cypriánov čertov voz, arcibiskup Mattysovský už nežil. On sám totiž vo svojom testamente v roku 1704 odkázal Červený Kláštor reholi kamaldulov a tí sa doň nasťahovali v roku 1711. Cyprián zaklopal na bránu kláštora až v roku 1756.
Kto bol fráter Cyprián?
Jednoduchá aj ťažká otázka. Isté je, že ide o reálnu postavu. „Volal sa Frantz Ignatz Jäschke a narodil sa v Polkowiciach v Sliezsku (dnes v Poľsku) v rodine mešťana 28. júla 1724. Spočiatku si historici mysleli, že fráter Cyprián je sirota a dostal sa do kláštora, kde sa ho ujali mnísi. Tí ho poslali na štúdiá do Levoče k chýrnemu ránhojičovi Hojsovi. Ale on už prišiel študovaný, doslova nasával všetky informácie, ktoré mal k dispozícii. Študoval v Brne, Czenstochowej, vo Vroclavi a v Radošine. Najviac sa zaujímal o botaniku, alchýmiu, liečiteľstvo, fyziku a tiež o aviatiku. Prečo však taký nabitý vedomosťami vstúpil do kláštora? Vedel, že žil v dobe, keď by ho spoločnosť nepochopila, takže on si radšej zvolil kláštorné múry. Tie mu boli zábezpekou, že bude môcť pokračovať vo svojich vedeckých výskumoch,“ začína rozprávanie o mníchovom živote Labantová.
Majster tisícich remesiel
Ako asi vyzeral Cypriánov denný život? Nikdy neurobil cirkevnú kariéru a vo svojej reholi kamaldulov patril k nižšiemu stupňu – medzi frátrov, ktorí neskladali kňazské sľuby. Jeho úlohou bolo starať sa o hospodárstvo kláštora, pracovať v záhradke, loviť ryby, starať sa o obilie, zemiaky či včely, bol aj holičom. Keďže mal blízko k liečiteľstvu, stal sa správcom lekárne, ktorú zriadili kamalduli na poschodí kláštora. Vedel naprávať zlomeniny, púšťať žilou, chýr o jeho schopnostiach prekonával čoraz väčšie vzdialenosti. Lekáreň pravdepodobne patrila k najstarším v strednej Európe, ošetrovne rovne mal v Podolínci i v Poľsku.
„Fráter Cyprián bol aj huncút. Nie nadarmo ho nazývali aj majstrom tisícich remesiel. Vždy vo štvrtok farbil kačiciam a kurám nohy načierno, a to preto, lebo mnísi mali dovolené jest len hydinu ulovenú v lese. Takto domácu hydinu vydával za divú a mnísi ju jedli v piatok, keď je nariadený prísny pôst,“ poľudšťuje Cypriánov obraz Mária Labantová.
Cypriánov jedinečný herbár
Pre botanikov aj ľudových liečiteľov je však Cyprián predovšetkým tvorcom slávneho herbára, ktorý je zložený z dvoch častí. Prvá má 97 strán a sú v nej veľmi precízne vylisované bylinky, niektoré aj s koreňom. Pri každej z nich je uvedený názov po latinsky, nemecky, grécky a v poľsko-slovensko-goralskom dialekte. Niektoré rastliny sú duplicitné, celkovo herbár obsahuje 283 exemplárov. Po niektoré rastliny musel dokonca ísť až do Belianskych Tatier.
V druhej časti herbára Cyprián zaznamenal svoje poznatky o chorobách a svoje postupy pri ich prekonávaní. Na záver napríklad radí, že ryby by sa nemali jest ani veľmi presolené, ani preúdené, ale čerstvé, naopak, pivo by sa malo dať skôr odležať, vtedy má lepší účinok na tráviaci trakt. Je možné, že pri svojom liečení využíval Cyprián aj neďaleký sírnatý prameň.
Lietal za frajerkou?
Na Cypriánovom živote však všetkých najviac fascinuje jeho lietajúci stroj. Naozaj ho zostrojil a bol funkčný? A prečo vôbec niečo také robil? „Je možné, že sa počas štúdií dozvedel o Leonardovi da Vinci, ktorý sa pokúšal lietať,“ vysvetľuje Labantová. Isté je, že ak si aj Cyprián zhotovil lietajúci stroj, nezachoval sa žiaden jeho nákres alebo hodnoverná listina, v jednej nemeckej básni sa spomína, že pri lietaní sedel na stolčeku. „Existuje veľa legiend a každá z nich má iný koniec,“ hovorí pracovníčka múzea. „Cyprián vraj chcel lietať, pretože závidel vtáctvu túto schopnosť, iní hovoria, že tak urobil preto, aby sa dostal do Tatier za svojou milou, dcérou pastiera, Agnieszkou.“
A ako sa skončila Cypriánova životná pút? Zomrel v roku 1775, pravdepodobne posledný aprílový alebo prvý májový týždeň. Príčina smrti nie je známa a nie je ani známe, kde je Cyprián pochovaný. Možno v odľahlej časti kláštora, možno ho pred smrťou z cirkvi vyobcovali. Nezachovala sa po ňom žiadna podobizeň, iba legendy. „Pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel, ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako operence, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a na čarovných krídlach, poháňaný láskou k švárnej pastierke, letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem. Na tomto mieste vyrástla skala-veža, a tá sa dodnes nazýva Mních.“
Mníšsky rád Kamalduli
Prísny mníšsky rád založený v 11. storočí v Taliansku. Nosili biele rúcha a vyznačovali sa samotou, prísnym pôstom a sebatrýznením, hľadali mučenícku smrť na misijných poliach. Mali prikázanú mlčanlivosť prerušenú len pozdravom „memento mori“ - pamätaj na smrť. Bývali oddelene v celách – domčekoch, v ktorých mali miestnosť na spanie, prácu a záhradku. Kamalduli sa rozdeľovali na otcov (kňazov) abratov (frátrov). Kamaldulský kláštor vČervenom Kláštore zanikol v roku 1782 cisárskym dekrétom Jozefa II. Dnes kláštor kamaldulov nájdete napríklad v Krakove. Žena tam môže vstúpiť len dvanásťkrát za rok, v presne vymedzené dni. Mnísi smú vyjsť zkláštora iba trikrát za rok, na jeden deň opustia kláštor, avšak ešte vten istý deň sa musia vrátiť.
Slovenský film o Cypriánovi
29. júla príde do kín celovečerný režijný debut Mariany Čengel Solčanskej (32) Legenda o lietajúcom Cypriánovi: „Dôvodov, prečo som sa rozhodla sfilmovať Cypriánov príbeh, je mnoho. Ale aspoň jeden za všetky. Verím, že príbeh hľadania zmyslu života, lásky a smrti – Cypriánov príbeh - je vecný. Nemala som a nemám silnejšiu tému, ako premeniť svoj život na zmysel premieňaním zla na dobro a ošklivosti na krásno. Aj cestou filmu.“
Hlavnú postavu hrá slovenský herec Marko Igonda (36). „Predstavoval pre mňa prototyp chlapa, ktorý je všetkého schopný. Schopný veľkej nenávisti i lásky, zločinu i svätosti. Okrem toho je výborný herec, toho času bez hviezdnych manierov. Ale to sa po premiére možno zmení,“ smeje sa režisérka. Igonda je Slovákom známy z Paneláku, kde stvárňuje zákerného lekára Tibora Fábryho. Vo filme okrem slovenských hercov (Lukáš Latinák, Ivan Romančík) hrajú aj českí - Radek Brzobohatý a Vladimír Javorský.
VIDEO: Reportáž o nakrúcaní filmu o lietajúcom mníchovi Cypriánovi.
