Píše najnovšie číslo populárno-náučného časopisu ScienceNews. Pomocou analýzy DNA stanovili bádatelia obdobie, kedy došlo k evolučnému oddeleniu vši hlavovej a vši telovej. Dospeli k záveru, že sa tak stalo zhruba pred 190.000 rokmi. Tento zlom nastal krátko po tom, čo ľudia začali nosiť šaty, domnievajú sa americkí odborníci.
Nový časový odhad vrhá svetlo na doposiaľ málo jasný kultúrny vývoj, ktorý umožnil ľuďom usadiť sa v severných, chladných oblastiach, konštatoval Andrew Kitchen z Pennsylvánskej štátnej univerzity.
Vyzbrojení len nepatrným množstvom priamych dôkazov vedci predtým odhadovali, že odievanie sa v rôznych častiach sveta objavilo v širokom časovom rozpätí pred miliónom až 40.000 rokmi.
Predošlé analýzy mitochondriálnej DNA oboch moderných typov vší naznačovali, že telová voš sa geneticky oddelila od vlasovej vši len pred asi 70.000 rokmi. Pretože telová voš vegetuje v záhyboch šiat, tento druh hmyzu sa s najväčšou pravdepodobnosťou neobjavil príliš dlho po vynáleze šatstva, myslia si mnohí vedci.
Mitochondriálna DNA je síce dobrým časovým meradlom evolučných javov, ale je len relatívne malou časťou genómu. Kitchenov tím skúmal teraz okrem vzoriek mitochondriálnej aj vzorky nukleárnej DNA vši vlasovej i telovej, a prišiel tak k oveľa skoršiemu a presnejšiemu časovému horizontu, kedy sa vyvinula telová voš.
Že ľudia, alebo možno neandertálci, obývajúci chladné časti Európy, si začali vyrábať odev práve pred 190.000 rokmi, dáva zmysel, vysvetlil Kitchen: oba ľudské druhy totiž už dovtedy stratili väčšinu telového ochlpenia a vedeli vyrábať kamenné nástroje na škrabanie zvieracích koží. Homo sapiens vznikol pred približne 200.000 rokmi.
