Krásu tejto krajiny pozná azda každý Slovák - prinajmenšom z televízie. Pri Plitvických jazerách sa v 60. rokoch nakrúcali všetky filmy o Vinnetouovi, a práve tu leží aj filmové "Strieborné jazero" s bájnym zlatým pokladom... Nádherné jazerá s krištáľovo čistou vodou a desiatky vodopádov spravili z Plitvíc najpopulárnejší národný park v Chorvátsku.
Keď sa našej sprievodkyne Heleny Petrovič spýtame, ktoré zo šestnástich Plitvických jazier je to "strieborné", iba sa zamračí. "Nemám rada toto vypytovanie sa na Vinnetoua. No a čo, že sa tu kedysi nakrúcali filmy, Plitvice sú také jedinečné, že si pozornosť zaslúžia aj bez tejto pozlátky!" vysvetľuje, prečo v národnom parku návštevníci nenájdu o hrdinskom náčelníkovi Apačov ani "ň".
Piť z jazera
Najväčším lákadlom parku, ktorý má rozlohu takmer 300 štvorcových kilometrov a žijú tu aj vlky či 25 medveďov, sú jazerá s nádhernou azúrovou farbou. Uložené sú kaskádovito jedno pod druhým - spájajú ich menšie či väčšie vodopády a pereje.
Jazerá napájajú silné podzemné pramene - aj preto je voda neuveriteľne čistá a priezračná.„Všetka voda v jazerách je pitná. Keď chcete, vyskúšajte, je fakt dobrá. Ja ju pijem už 30 rokov a vidíte - žijem, tak sa nebojte!“ Povzbudzuje nás so smiechom sprievodkyňa na móle, kde čakáme na loď. Neotáľam a naberám vodu do rúk - desiatky jalcov, vrátane pekných 2- až 3-kilových kúskov, ktoré tu odpočívajú, si ma zvedavo obzerajú. Voda je fakt dobrá, trocha sladkastá a s odstupom času musím priznať, že na mojom trávení nezanechala žiadne stopy.
Rastúce skaly
Nastupujeme na loď, ktorá preváža turistov na druhý breh jazera Koziak, kde sa začína náučný chodník. „Lode majú elektrický pohon, aby do vody neunikla ani kvapka nafty,“ vysvetľuje Petrovič. Vystupujeme na brehu a pred nami sa otvára hotová džungľa.
Po dobre spravenom drevenom chodníku stúpame hore pomedzi valiacu sa vodu, ktorá na viacerých miestach cestu úplne zaplavuje. Plitvické jazerá vidíme vďaka dvojdňovým dažďom v plnej sile. Zovšadiaľ hučí voda - bystriny, pereje, vodopády...
Prechádzame okolo lagún s popadanými stromami, tesne pod hladinou sa naháňajú desiatky rýb. „Pozrite sa na ten strom vo vode, aký je biely. Táto voda má vysoký obsah vápnika, a tak všetko, čo sa v nej ocitne – popadané stromy, trsy trávy, kamene – postupne zvápenatie a premení sa na skalu, ktorá stále rastie. Takýto proces sa odohráva v podobných podmienkach na mnohých miestach planéty. Skaly zvyčajne zvápenatením narastajú o 2-3 milimetre za 30 rokov, ale tu v Plitvických jazerách skaly za 30 rokov narastú až o 30- 90 centimetrov!“ Preto je voda taká čistá a aj pitná - na dne nie je nič, čo by ju zakalilo, iba tvrdá skala. „Vedci stále nevedia, aké staré sú Plitvické jazerá. Na to, aby to zistili, museli by urobiť prieskumné vrty na ich dne, a to by mohlo priniesť skazu celému systému. Preto takýto výskum doteraz nerobili a ani neurobia,“ dodáva Petrovič.
Na mokro
Okrem samotných jazier ľudia chodia obdivovať vodopády a kaskády, ktoré ich spájajú. Turistické chodníky vedú v tesnej blízkosti valiacej sa vody, nohy návštevníkov sa viackrát ocitnú po členky vo vode. To môže tých, čo sa pri Plitvických jazerách zastavia iba tak cestou z dovolenky pri mori nepríjemne prekvapiť. „Bez pršiplášťa či dáždnika sem ani nechoďte,“ smeje sa Petrovič. Musíme jej dať za pravdu, lebo na druhý deň, keď svietilo slnko, sme sa z výpravy vrátili rovnako mokrí ako v prvý deň, keď lialo ako z kanvy. Nepomohli ani narýchlo kúpené pršiplášte.
Najlepšie to vyriešili tí, ktorí mali na nohách sandále, z ktorých voda hneď aj vyteká, alebo odolné turistické topánky. Na krkolomných a šmykľavých chodníkoch sme však videli aj ženy v lodičkách či šľapkách. Jeden Talian vyrazil na expedíciu v obleku a mokasínach. Ten si to musel poriadne užiť... Plitvické jazerá ponúkajú viacero trás – od krátkych a ľahkých až po náročnejšie, kde sa naozaj popasujete s vodným živlom. Ale pohľad zblízka na Veliki slap, kde padajú tony vody z výšky až 78 metrov, stojí za tú poriadnu spŕšku, ktorú dostane každý, čo sa k vodopádu priblíži už na 30 metrov.
Milión ľudí
Kto sa vyberie obdivovať krásu Plitvických jazier, musí rátať s tým, že na ceste nebude sám. Hoci sa hlavná sezóna ešte nezačala, chodníky sú plné ľudí, ktorí sa len tak-tak vládzu vyhnúť na tenkej a šmykľavej drevenej lávke. „A toto je pohoda, keby ste videli, ako to tu vyzerá v auguste! Vtedy tu máme denne 10-tisíc ľudí, tak ak môžete, choďte sem radšej v inom termíne,“ radí Petrovič. Iba vlani národný park, ktorý je zapísaný vo svetovom zozname prírodného dedičstva UNESCO, prilákal neuveriteľných 960-tisíc turistov!
Už teraz sa však valia popri jazerách desiatky zájazdov denne. Kto zaostáva, lebo sa chce kochať, toho prevalcuje skupina turistov za ním. A potom za vami príde nemecký senior, ktorého ste spolu s manželkou míňali v opačnom smere pred desiatimi minútami a vystrašene sa spýta: „Nešla tadeto moja žena?“
Dobrý biznis
Plitvické jazerá sú teda najnavštevovanejší národný park v Chorvátsku. „A vďaka tomu sme aj jediný národný park, ktorý si na seba zarobí. Od štátu nedostávame nič,“ hovorí sprievodkyňa.
Príjmy zrejme nie sú malé, keď za jednodennú vstupenku do parku zaplatíte vyše 15 eur. V cene je však aj parkovanie, plavba loďou či prevoz autobusmi z parkoviska k turistickým trasám. Vstupné, aj keď dosť vysoké, sa zdá byť správnou cestou, ako udržať národný park v dobrom stave - všetko funguje, ako má, chodníky sú bezpečné, značenie prehľadné, na požiadanie vám poskytnú sprievodcu... Len nám, zvyknutým zo Slovenska, nejde do hlavy, ako to, že tu nebudujú nové hotely či golfové ihriská, aké „zdobia“ nejeden slovenský národný park. „Sú tu tri hotely ešte z čias komunizmu - už nepribudne ani jeden. Všetko, čo sa dá, držíme za hranicami národného parku.
Tunajší ľudia vedia, že ak by sa tu začalo budovať, tak zničia jedinečný charakter tohto územia. A pritom práve jeho jedinečnosť im dáva prácu a živí ich. Nikto si pod sebou predsa nepodpíli konár,“ myslí si sprievodkyňa. V parku dokonca neobnovili ani turistické trasy, ktoré schátrali počas balkánskej vojny v polovici 90. rokov. Dnes sa turisti už nedostanú do kaňonu rieky Korona, ktorá vyteká z jazier.
Úlohou správy parku je zvládnuť tých takmer milión turistov, aby nepoškodili krehký ekosystém. „Sami vedci v tom nemajú jasno, či sem má chodiť toľko ľudí. Jedni tvrdia - Plitvické jazerá sú jedinečný fenomén, najlepší spôsob, ako ich chrániť, je nepúšťať sem vôbec ľudí. Druhí zasa argumentujú – ľudia by mali vidieť, ako má vyzerať zdravá príroda, čo môže pomôcť pri jej ochrane na iných miestach,“ vysvetľuje Petrovič. Zdá sa, že v Plitvickom národnom parku zvládajú balansovanie medzi ochranou prírody a biznisom oveľa lepšie ako my na Slovensku. Ale platia to turisti.
