Manželia Vargovci z Nižnej Myšle si zo svojho zničeného domu stihli zobrať len časť vecí. Do bytu z unimobunky sa všetci nezmestia a preto dvaja starší synovia spia u priateliek. S rodičmi žije len najmladší František (14).
V útulnom rodinnom dome mal každý z ich synov - Zdenko (24), Vladimír (21) a František (14) - vlastnú izbu, rodičia spálňu, nechýbala obývačka, ani priestranná kuchyňa. „Počuli sme od susedov, že im praskajú steny. My sme nič nespozorovali, no v jeden večer nám spadli schody, ktorými sa do domu vchádzalo. Zobrali sme si rýchlo najnutnejšie veci a išli preč,“ hovorí smutne Jaroslava Vargová (45).
Rodina prespala u príbuzných, ale aj tých začalo vytápať. „Prišli sme sa na dom pozrieť na ďalší deň a už to praskalo. Zostala mi tam kompletne zariadená kuchyňa, spálňa. Stihli sme zobrať len najnutnejšie veci,“ približuje chvíle hrôzy. Spolu s manželom Františkom (46) sa ako prví presťahovali do kontajnerového bytu. „Na začiatku bez elektriny, vody, ale predsa len nejaké súkromie. Sme tu len traja, s najmladším synom. Zabezpečili sme si aspoň plynové bomby, aby som mohla variť. Keďže sme nemali elektrinu, boli sme ako kočovníci. Potraviny sme mali u príbuzných a chodili si po ne, aj po vodu,“ spomína ťažko skúšaná žena.
Manželia Vargovci uvažujú o novom bývaní v rodinnom dome. „Stavať už ale nechceme. Najradšej by sme nejaký dom kúpili už hotový alebo rozostavaný. Verím, že sa nám to podarí, v unimobunke zostať nemienime,“ uzavrela Jaroslava Vargová.
Tejto rodine pomohol Javys sumou 5000 eur.
