Podľa Ústavy SR, sú totiž výsledky referenda platné, “ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda“. Na dodržiavanie právnych predpisov pri príprave a počas konania referenda dohliada Ústredná komisia pre referendum Slovenskej republiky.
Ministerstvo vnútra, ktoré riadi organizáciu referenda, zriadi od pondelka 13. septembra pre občanov informačnú telefónnu linku. Na číslach 02/4859 2020 a 02/4859 2021 odpovedia volajúcim na otázky týkajúce sa referenda a jeho organizácie. Volať na infolinku sa bude dať počas pracovných dní od 9:00 do 17:30 a aj počas referendovej soboty, 18. septembra od 7:00 do 22:00. Informačná linka je určená výlučne pre občanov a nebudú na nej poskytovať informácie právnickým osobám, médiám, politickým stranám a obciam.
Na čo sa budú v sobotu pýtať?
Referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS) vyhlásil prezident Ivan Gašparovič na 18. septembra. Ľudia sa v referende vyjadria k týmto šiestim otázkam:
1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (koncesionárske poplatky, pozn. redakcie)?,
2. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom rozšírila možnosť prerokovať konanie poslanca NR SR ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch (zúženie poslaneckej imunity, pozn. redakcie)?,
3. Súhlasíte s tým, aby NR SR ústavným zákonom znížila počet poslancov NR SR na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?,
4. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?,
5. Súhlasíte s tým, aby NR SR ustanovila možnosť voliť poslancov NR SR a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu? a
6. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?.
SaS, ktorá uspela vo voľbách, presadila štyri body referenda do programových téz novej stredopravej vládnej koalície SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd.
Hlasovať v plebiscite sa dá iba na území SR, kde pre referendum vytvorili spolu 5 060 hlasovacích miestností. Hlasovať sa bude od 7:00 do 22:00. Ak to bude v niektorých obciach potrebné, môže sa začať o dve hodiny skôr. Kde bude táto možnosť bude jasné, až tesne pred začiatkom referenda. Rovnako ako presný počet občanov, ktorí budú môcť hlasovať.
Hlasy v referende sčíta Štatistický úrad SR. Predsedníčka ŠÚ SR Ľudmila Benkovičová predpokladá veľmi rýchle spočítanie výsledkov. "Očakávam, že výsledok bude známy okolo polnoci ... medzi dvanástou - pol jednou možno, pretože je to oveľa jednoduchšie spracovanie, než boli výsledky parlamentných volieb a než sú výsledky akýchkoľvek volieb," uviedla Benkovičová na prvom zasadnutí ústrednej komisie. Neoficiálne výsledky úrad zverejní na svojom webe - http://www.statistics.sk a na externom - http://www.volbysr.sk. Oficiálne budú známe v nedeľu 19. septembra, keď Ústredná komisia pre referendum SR vyhotoví zápisnicu, ktorú odovzdá do Národnej rady SR.
Vyjde nás to poriadne draho
Referendum by malo stáť 7 224 000 eur, z toho pre Ministerstvo vnútra SR je určených 5 964 000 eur a pre Štatistický úrad SR 1 260 000 eur. Z výdavkov ministerstva vnútra sa najviac minie na činnosť komisií pre referendum.
Zo šiestich referend, ktoré sa konali od vzniku samostatnej SR, boli štyri neúspešné - v rokoch 1994, 1998, 2000 a 2004. V roku 1997 bol plebiscit zmarený vtedajším ministrom vnútra Gustavom Krajčim. Krajči zasiahol do referenda s dvoma otázkami - jednej, týkajúcej sa vstupu do NATO, a druhej, priamej voľby prezidenta - tak, že referendové lístky boli vytlačené a distribuované bez otázky o priamej voľbe prezidenta. Doteraz iba jedno -referendum v máji 2003 o vstupe SR do EÚ - bolo platné. Zúčastnilo sa ho 52,15 percenta oprávnených občanov.