Veď ho viedol nielen v Košiciach, ale aj Humennom. Dzúrika vlastne dotiahol do veľkého futbalu on. „Peťo bol chlap do voza i do koča. Veľa toho nenarozprával, ale všetko bral veľmi zodpovedne. Prijal aj kritiku, a keď niečomu nerozumel, ihneď sa aj spýtal,“ nemusel ani loviť v pamäti Dúrikov mládežnícky tréner Andrej Daňko, lebo ho poznal ako dlaň.
„Vytiahol som ho do veľkého futbalu. Vtedy mal asi 17 rokov, no na halovom turnaji si zlomil nohu. Naše cesty sa však stretli aj neskôr, už v Humennom. Keď som oslavoval päťdesiatku, tak mi ráno doniesol darčekový kôš a sľúbil mi, že mi večer s tímom vyhrá Slovenský pohár. A skutočne, dodržal to,“ utrel si slzu Andrej Daňko.
O Petrových zdravotných problémoch pritom čo-to vedel a chcel ho aj zavolať do Košíc na budúcotýždňový futbal starých pánov Lokomotívy a VSS. Už to nestihol, lebo Peter podľahol rakovine prostaty. „V mojich očiach vždy zostane ako skvelý človek. Bol ako víno - čím starší, tým lepší. A hlavne veľký profesionál. Keď som sa dozvedel, že už nie je medzi nami, zostal som v šoku!“ uzavrel so stiahnutým hrdlom A. Daňko.