Samuel Slovák definitívne ukončil kariéru: Na Slovan budem chodiť naďalej!>>
Ponúkal totiž čosi viac ako ostatní. Bol jedinečný v driblingu, v riešení herných situácií a svojrázny v názoroch. Rozhodol sa, že skončí, hoci by zrejme dotiahol túto sezónu v bratislavskom Slovane do konca. Teraz pomýšľa na trénerskú kariéru. „Chcem zostať pri tejto hre, lebo ma baví. Futbal a dobré jedlo mi vždy chutili,“ usmieval sa pri kávičke pochutnávajúc si na dezerte.
Naozaj ste museli zavesiť kopačky na klinec?
Musel, ozvalo sa boľavé koleno. Chcel som však dohrať tento ročník a možno by sa to s obmedzeným režimom tréningov aj podarilo, ale nebolo by to asi ono.
Na Slovensku ste hrávali vždy za Slovan, nikdy vás to neťahalo do iného klubu?
Je to v rodine. Otec bol slovanista, môj dedo bol slovanista a aj strýko, ten dokonca za Slovan hrával. Ešte v mládežníckych kategóriách, keď som prichádzal z Nitry, chceli ma aj do Interu, ale keď sa ozvali z Tehelného poľa, nebolo nad čím premýšľať. ?
Keby bola prišla z Interu ponuka ešte raz, viete si sám seba predstaviť v žlto-čiernom drese?
(Smiech) To bude mať skôr Slovensko more. Ale vážne, je mi ľúto, že klub s takou tradíciou sa musí potácať kdesi v piatej lige.
Kde ste sa cítili najlepšie?
V španielskom Tenerife a keď som začínal v Slovane. Vtedy sme prišli z dorastu spolu so Soboňom, Mužlayom, Demom a Szilárdom Némethom do prvého mužstva, ktoré viedol Dušan Galis.
Ako s odstupom rokov vnímate rozdiel medzi futbalom v Španielsku a Nemecku, kde ste tiež pôsobili?
V Španielsku sa hrá najlep- ší futbal. Pätnásť rokov poctivo pracovali a sú najlepší. V Nemecku majú hlavne infraštruktúru štadiónov, ale pokiaľ ide o futbal, Španieli sú popredu.
A čo slovenské mužstvá? Žilina sa dostala medzi klubovú elitu, mohol sa tam dostať aj bratislavský Slovan?
Som rád, že sa to Žiline podarilo, my sme tú šancu nevyužili.
Súhlasíte s tým, že Slovan v Stuttgarte prepásol jedinečnú príležitosť?
Súhlasím, ale nesúhlasím s tým, že to bolo len vinou Breznaníka, ako sa o tom písalo. Urobil chybu, že sa nechal vylúčiť, ale stále sme viedli 2:0. Zbabrali sme to, lebo na ihrisku i na lavičke zavládla panika. S týmto Stuttgartom a za tohto stavu sa to dalo uhrať aj s desiatimi.
Aký typ hráčov obdivujete, konštruktívnych alebo zakončovateľov?
Asi skôr tých druhých. Streliť gól je totiž najťažšia činnosť vo futbale. Fascinuje ma, s akou ľahkosťou to dokáže napríklad Robo Rák z Nitry. Podľa mňa je to stále nedocenený hráč.
Otočme stranu. Povedali ste, že by ste chceli trénovať...
Áno, je to tak, chcel by som pri futbale zostať ako tréner.
Trúfali by ste si viesť aj ligový klub?
Prečo nie, ale nepredbiehajme. Čas ukáže, ako sa to vyvinie.
Čo si myslíte o slovenskom futbale? Kde je jeho najväčší problém?
Nie je to až také zlé, ako sa to prezentuje. Keby boli krajšie štadióny, tak aj futbal by mal lepší imidž.
Je rozdiel v trénovaní u nás a v kluboch, v ktorých ste pôsobili?
Áno a pomerne veľký. U nás mi to niekedy pripomína telocvik: rýchle nohy, kotúle... (smiech) Vonku sa viac venujú ovládaniu lopty.
Nie je to aj peniazmi, ktoré sa dávajú vonku do futbalu?
Len sčasti. Je to ľudský potenciál. Samozrejme, štadión sa bez peňazí nepostaví, kvalita futbalovej práce sa však dá zvýšiť aj bez nich. Nedostatok financií sa u nás používa ako výhovorka.
Väčšina ľudí vás pozná ako futbalistu a syna známeho herca. Ako žijete v súkromí?
Som ženatý a mám troch synov. Ťažko povedať, či z nich vyrastú futbalisti. Desaťročný Martin sa zatiaľ venuje iným športom, Juraj a Šimon majú štyri a dva roky.
Ako ste to mysleli s vetou, že futbal a jedlo vám chutia najlepšie? Ste gurmán?
Mám rád dobré jedlo. Rád aj varím a myslím si, že celkom slušne. Keby som bol taký futbalista ako kuchár, to by bola kariéra! (smiech)
