V núdzi poznáš priateľa: Veľká Británia dá Írsku 7 miliárd libier!>>
Dublin požiadal o pomoc z eurovalu: Írom prispejeme aj my!>>
Slováci, pracujete v Írsku? Aké máte skúsenosti? Ozvite sa nám!
Slovensko má na chrbte ťažký balvan. Súhlasom s eurovalom sme sa totiž zaviazali pomáhať krajinám, ktoré sú krátko pred ekonomickým kolapsom. Prvým štátom vo finančných problémoch je Írsko, ktoré žiada pôžičku vo výške 80 - 90 miliárd eur. Slovensko by malo ručiť do výšky 470 mil. €. Ak však Írsko prestane dlhy splácať, bremeno spadne na nás. Navyše sa do podobnej situácie po Grécku a Írsku dostávajú aj ďalšie krajiny.
Naše ministerstvo financií tvrdí, že sa na pôžičke Írsku budeme podieľať iba nepriamo. „Slovensko sa nebude podieľať na pomoci priamo. Pôžičku Írsku poskytne euroval a Slovensko sa spolu s ostatnými štátmi za túto pôžičku zaručí. Nebude teda priamo v pozícii poskytovateľa pomoci, ale ručiteľa,“ vysvetľuje hovorca rezortu Martin Jaroš. Neprezradil však, do akej výšky budeme ručiť. „Závisí to od štruktúry pôžičky, pretože len časť z nej je krytá zárukami členov eurozóny, “ tvrdí Jaroš.
Podľa medializovaných prepočtov by malo Slovensko ručiť sumou 470 mil. €. Každý Slovák by tak v prípade kolapsu írskej ekonomiky zaplatil 90 €. „Toto nie je ako pôžička Grécku, kde sa štáty priamo skladali hotovosťou. Tu sa ručí za pôžičku poskytnutú niekým iným, takže Slovensko bezprostredne poskytnutie tejto pomoci nepocíti. Problém by nastal len v teoretickom prípade, keď by Írsko nebolo schopné splácanie pôžičky utiahnuť,“ priznáva Jaroš. Národná banka Slovenska sa stotožňuje s názorom Európskej centrálnej banky a pomoc Írom víta, lebo ide o zabezpečenie stability Európskej únie i eurozóny. Na otázku o rizikách, že budeme za Írov platiť záväzky, neodpovedala. To, že Slovensko zrejme bude musieť platiť, pripúšťajú aj niektorí analytici. „Ak Írsko nevzdá snahu splatiť všetky záväzky znárodnených bánk v plnej výške, potom je táto možnosť reálnou hrozbou. Záväzky írskych bánk voči zahraničiu sú totiž vyššie ako hrubý domáci produkt Írska,“ myslí si Juraj Karpiš z inštitútu INESS.
Krajiny eurozóny schválili euroval vo výške 440 miliárd eur na pomoc krachujúcim štátom v auguste po finančných problémoch Grécka. Analytici tvrdia, že Írsko nie je poslednou krajinou, ktorá bude potrebovať záchranné koleso z eurovalu. Problémy majú ďalšie krajiny s vysokou zadlženosťou. „Obrovská realitná bublina praskla aj v Španielsku. Je preto možné, že prípadné veľké straty tamojších bánk ohrozia stabilitu verejných fi nancií Španielska,“ dodal Karpiš.
Slovensko je na tom relatívne dobre, keďže má tohto roku podľa odhadov druhú najnižšiu zadlženosť v percentách k hrubému domácemu produktu z krajín eurozóny. Na porovnanie, aj keď za posledné tri roky stúpla o 10 %, dlh Írska k HDP sa za to isté obdobie zvýšil až o 57 %.