Napriek nespokojnosti so svojím spevom v superfinále Talentmanie nepochybne túto súťaž vyhrala celkom oprávnene. Stretli sme sa s ňou ráno, len pár hodín po triumfe a občas ju pri rozprávaní doplnila aj jej mama Zuzana.
Koľko hodín si spala?
Asi tri a pol.
Stačilo?
Nie.
Únava na stupnici od 1 po 10?
Určite 10.
Ako si prežívala vyvrcholenie superfinále, keď si na pódiu zostala už len ty a Alena Smolíková s Keysi?
Bola som nervózna a stále som z toho v šoku. Skoro som tam spadla. (smiech)
Bola si dlhodobo najväčším alebo jedným z najväčších favoritov na víťazstvo. Ako sa s tým súťažilo?
Bolo to blbé, myslím si, že tam boli aj väčšie talenty, ako som ja.
Na koho by si stavila?
Tipovala som, že to vyhrá buď Matúš Pišný, alebo Duo Ogor.
V ktorom momente si uverila, že by si to mohla byť ty?
Neviem. Celý čas som bola pripravená na oba varianty, do poslednej chvíle. Keď som už na pódiu stála len s Alenou a Keysi, žmolila som si sukňu, drkotala som zubami od strachu. Navyše si myslím, že som v superfinále zle odspievala súťažnú pesničku, vedela by som ju aj lepšie. Som teda rada, že som napriek tomu vyhrala, lebo za svoj výkon by som si veľmi ani tú výhru nezaslúžila.
V ktorej fáze bola táto súťaž pre teba najťažšia?
Bolo to asi počas ,,veľkého tresku“ v Miloticiach, pretože tam sme všetci boli namačkaní ako sardinky a bola tam hrozná zima. To bolo fakt najhoršie. Navyše som tam bola od rána a na rad som prišla až večer. Bola som dosť nervózna, v porovnaní s tým bolo superfinále v pohode.
Predpokladám, že si ostrieľaná súťažiaca. Čo všetko máš už za sebou?
Mám za sebou toľko súťaží, že sa to ani nedá spočítať. Najmä keď som bola malá a spievala som ľudovky.
Súťaží sa niekde aj s operou?
Tak to nie, neviem.
V škole nie si taká hviezda ako v televízii?
Mama: Pre iné deti áno, ale v jej triede konkrétne nie. Skôr jej držali palce menšie deti.
Patrícia: Vždy, keď idem po chodbe, tak kričia: ,,Jéj, to je ona!“
Aký je to pocit?
Celkom dobrý, lebo si pripadám slávna, že ma už všetci poznajú a ukazujú na mňa prstom.
Veľmi si kvôli Talentmanii zanedbávala školu?
Snažila som sa čo najmenej. A keď som niečo nestíhala, pani učiteľky ma doučovali.
Si siedmačka na jednej z ostravských základných škôl. Už zrejme vieš, čo ďalej...
Chcela by som ísť niekam študovať spev, ale asi niekam do zahraničia.
Prečo do zahraničia?
Neviem. Chcela by som odísť. Mama: Na strednú školu ešte nie, to asi až na vysokú... Patrícia: Aj na strednú. Ale nie príliš ďaleko, že niekam do Talianska, ale napríklad na Slovensko, čo je pre mňa tiež zahraničie. (smiech)
Narodila si sa v Nemecku, momentálne bývaš s rodičmi v Čechách. Na Slovensku si nikdy nežila?
Nie, nikdy.
Ako to, že tak perfektne hovoríš po slovensky, bez nemeckých či ostravských prízvukov?
Pretože odkedy sme sa presťahovali do Česka, hovoríme doma len po slovensky, aby sme si slovenčinu uchovali.
Ale denne sa stretávaš s desiatkami Moravanov... Musíš sa veľmi sústrediť, aby si teraz dokázala bez problémov hovoriť po slovensky?
Nie. Je mi to prirodzené, ale občas poviem napríklad tvrdo ,,neviem“ a podobne. Som zvyknutá hovoriť trochu tvrdšie.
Ako dlho žijete v Ostrave?
Dvanásť rokov.
Poďme ešte trochu do školy. Aké sú tvoje najobľúbenejšie predmety a tie najmenej obľúbené?
Výtvarná výchova...
Myslel som, že začneš hudobnou.
Tak áno, vlastne už aj hudobná, lebo teraz mám lepšiu pani učiteľku, než som mala v šiestom ročníku. Potom teda výtvarná a zrazu, z ničoho nič, ma začala baviť aj matematika. (smiech) Tú som spolu s fyzikou nemala vôbec rada a odrazu mám z nich samé jednotky a hádam len jednu dvojku. Najviac ma nudia český jazyk a prírodopis, i keď teraz napríklad berieme parazity, a to ma baví. (smiech) Vlani sme preberali rastliny, stromy, a to som neznášala.
Vieš, čím chceš byť, no ak by to z nejakých dôvodov nevyšlo, máš pripravený plán B?
Chcela som byť ešte herečkou, no to už asi padlo.
Skôr či neskôr ťa čaká obdobie hlasového pokoja kvôli mutácii. Čím si zaplníš ten čas?
Spievať nebudem môcť vôbec, takže ani neviem, čo budem robiť...
Mama: Môžeš si kresliť.
Patrícia: Áno, budem si kresliť, rada sa tiež zahrám s počítačom, veľmi rada lyžujem a plávam.
Už máš za sebou niekoľko skúseností s operou, účinkovala si v predstaveniach Carmen a Čarovná flauta. To normálne, s dospelými?
Áno. Chodím do operného štúdia, kde je viacero detí a občas sa dostaneme aj na javisko.
V tej Čarovnej flaute si vraj hrala chlapca. Prečo?
Bol to sopránový part a žiadneho chlapca tam nemali, ktorý by to odspieval. Prezliekli ma zaňho, dali mi bielu parochňu a bolo to.
Opere sa vraj venuje aj tvoja staršia sestra. Ktorá z vás ju do rodiny priniesla ako prvá?
Ona už nespieva. S operou som začala ja, potom sa to zapáčilo aj sestre, no časom ju prestalo baviť chodiť do operného štúdia, tak sa odhlásila.
Teba to občas tiež nebaví?
Keď mám zlú náladu, tak sa mi tam vôbec nechce a hovorím rodičom, aby tam zavolali, akože som chorá. (smiech)
Patríciina rodina pohromade - (zľava)staršia sestra Lucia, otec Martin a mama Zuzana
Ako často to je? Raz za pol roka?
(smiech) Trochu častejšie.
Máš doma nejaké cédečká aj s popovou hudbou, akú počúvajú tvoju rovesníci?
Ani nie, ja mám rada trochu staršie veci, Beatles napríklad a ABBA.
Takže nehrozí, aby si si naladila rádio a tešila sa, ako parádne hrajú.
Keď sa nudím a idem napríklad variť, tak si ho zapnem... (mama nechápavo pozerá)
Patrícia: Občas si uvarím aj obed. (smiech) No a vtedy si pustím rádio, ale niekedy to aj hneď vypínam.
Ako vyzerá obed v štýle Patrície Janečkovej?
Vrecúšková polievka.
(mama sa smeje)
Patrícia: Len niečo ľahké.
Rada varím zemiaky, to mi ide najlepšie. Puding... A asi skúsim aj špagety.
Pred finále si viackrát skonštatovala, že ak vyhráš, rada by si si kúpila koňa a otcovi auto. Platí to?
(smiech) Čo najskôr by som si najmä chcela kúpiť notebook. Koňa si ani kúpiť nechcem, rada by som si ho len požičiavala.
Mama: Určite si niečo odloží na štúdium.
Novinári o tebe celé mesiace píšu na striedačku ako o dvanásť- i trinásťročnej. Kedy konečne budeš mať trinásť?
Trinásť budem mať až 18. júna budúci rok.
Na svoj vek pôsobíš veľmi vyspelo a tak trochu klameš telom... Aká vlastne si?
Som celkom ,,ukecaná“, aj keď to tak nevyzerá. (smiech) Doma rozprávam neustále, som bláznivá, stále sa smejem, poskakujem. Mama: Niekedy je aj lenivá, keď má robiť poriadok. Však?
S Martinom Chodúrom na jeho koncertoch spievala pieseň Fantóm opery. Spevák bol z jej talentu nadšený
