"Ak chceme udržať mieru náhrady a nezvyšovať odvody, možnosti ako to riešiť sú pomerne obmedzené a jeden z najefektívnejších nástrojov je práve zvyšovanie veku odchodu do dôchodku," argumentoval na dnešnom HN Clube.
O udržateľnosti slovenského dôchodkového systému súčasná vláda podľa neho priebežne diskutuje, zodpovední politici totiž riešia problém, aj keď ešte nie je akútny. "Starnutie obyvateľstva z hľadiska dopadu na verejné financie a udržanie dôchodkov už dnes je problém, ale akútnym problémom sa stane po roku 2020. Musíme o tom hovoriť už teraz," zdôraznil šéf rezortu financií.
Predlžovanie veku odchodu do dôchodku nie je jediným riešením
Jedným z riešení je tak postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, keďže skoková zmena je podľa Mikloša neakceptovateľná. Ďalším z možných opatrení je dať ľuďom na výber, v akom veku chcú ísť do dôchodku, s dobre nastaveným systémom sankcií a bonusov za skorší alebo neskorší odchod.
Dlhodobo však tieto parametrické zmeny problém udržateľnosti dôchodkového systému nevyriešia a bude potrebné hľadať zásadnejšie riešenia, upozornil Mikloš. "O migrácii sa doteraz vôbec vážne nediskutovalo, je to jedna z vecí, o ktorých chceme diskutovať. Krajina by mala mať premyslenú stratégiu migračnej politiky, aby sme prilákali najmä kvalifikovaných ľudí, ktorí prispejú k riešeniu tohto problému," dodal minister.
Zvýšenie veku odchodu do dôchodku bude v budúcnosti pravdepodobne nevyhnutnosťou aj podľa šéfa rezortu práce Jozefa Mihála (SaS). "Hranica dôchodkového veku pre mužov 62 rokov je v momentálnej situácii primeraná, ale s predpokladaným predlžovaním dĺžky života ľudí sa dá očakávať, že ak by sa dôchodkový vek neposúval, tak by mohlo mať Slovensko v horizonte niekoľkých desiatok rokov problémy," konštatoval po stredajšom (26.1.) rokovaní vlády.
Na Slovensku v súčasnosti prebieha postupné zvyšovanie dôchodkového veku na 62 rokov. Mužom sa dostal z úrovne 60 rokov na 62 rokov v roku 2008. Ženám sa v závislosti od počtu detí zvyšuje z úrovne 53 až 57 rokov na 62 rokov do roku 2024.
