Poznáte na Slovensku Marcinkovcov? Sú rodinne spriaznení s Richardom Marcinkom? Ozvite sa nám na tip@novycas.sk
„Ja som hrozivý boh boja a povediem vás vždy spredu, nikdy nie zozadu. Nebudete robiť nič, čo by som neurobil pred vami, a takto z vás vytvorím bojovníkov podľa obrazu svojho,“ neustále vtĺkal do hlavy svojím mužom Richard Marcinko. Sú to dve z Desatoro prikázaní bojovníka, ktoré vytvoril tento zavalitý chlapík s čiernou bradou a uhrančivým pohľadom. A jeho prikázania majú pre vojakov amerických špeciálnych jednotiek väčšiu váhu, než tie biblické.
Desatoro bojovníka však nie je jediná vec, ktorú vytvoril Marcinko. V krvi, bolesti a pote sa pod jeho vedením zrodil elitný tím amerického námorníctva, ktorý dnes patrí medzi absolútnu špičku síl špeciálnych operácií. Jeho dieťa NSWDG (Naval Special Warfare Development Group - Skupina pre vývoj špeciálnych metód boja amerického námorníctva), verejne známe ako SEAL Team Six, sa teraz preslávilo ako komando, ktoré zlikvidovalo najhľadanejšieho teroristu sveta.
Richard Marcinko sa narodil 21. novembra 1940 v mestečku Lansford v Pennsylvanii. Vo svojich knihách legendárny vojak často a rád pripomína, že jeho starý otec pochádzal zo Slovenska. Podľa neho práve po dedkovi-baníkovi, zdedil húževnatosť a pevnú vôľu, ktoré sa mu neskôr zišli pri výcviku a v boji. Ako 18-ročný Marcinko narukoval k námorníctvu a už od začiatku chcel slúžiť v jednotkách potápačov a demolátorov UDT (Underwater Demolition Team), predchodcoch dnešných SEALS. Podľa vlastných slov sa k UDT dostal skôr za trest, než za odmenu – jeho veliteľ ho chcel potrestať preradením z lode k útvarom s mimoriadne náročným výcvikom a brutálnymi požiadavkami na fyzickú prípravu. V tom čase sa výcvik UDT považoval za najtvrdší v celých ozbrojených silách Spojených štátov. Služba v UDT bola postrachom. Neskôr sa tieto jednotky zlúčili s U.S. Navy SEALS.
Marcinko sa s vervou pustil do služby a do Vietnamu už odchádzal ako veliteľ malej prieskumnej a sabotážnej jednotky. Tam si vyslúžil prezývku Demolition Dick. Počas vojny sa viackrát vyznamenal a získal hodnosť Lieutenant Commander – námorný ekvivalent majora.
Pri výbere vojakov do svojej jednotky Marcinko postavil na hlavu doterajší princíp selekcie. Nechcel skvelých atlétov, ktorí ľahko zvládali ťažký výcvik a umiestňovali sa na najvyšších priečkach hodnotiacich záznamov. Marcinko mal radšej tých posledných, ktorí išli vypľuť dušu, ale v krvi, pote a bolesti zdolávali posledné metre prekážkovej dráhy. Marcinko vedel, že práve na týchto mužov sa bude môcť spoľahnúť v boji, keďže už pri výcviku dokážu prekonať sami seba.
Iránska kríza a zrod legendy
V roku 1979 už ako ostrieľaný veterán špeciálnych operácii asistoval pri vytvorení plánu na záchranu rukojemníkov z amerického veľvyslanectva v Teheráne. Útok mala na starosti čerstvo vytvorená elitná jednotka armády Delta Force. Z rôznych príčin sa misia nevydarila, Marcinkoví nadriadení sa však poučili, že aj námorníctvo potrebuje špičkový protiteroristický tím podľa vzoru Delty.
V roku 1980 Marcinko dostal za úlohu zostaviť a vycvičiť jednotku, ktorá by bola schopná bojovať proti teroristom v ťažko dostupnom prostredí, na výletných lodiach, ropných plošinách a v prístavoch. Z povahy jednotiek SEAL (Sea – more, Air – vzduch, Land – zem) však vyplýva, že môžu operovať v akomkoľvek prostredí a morom sa ich činnosť neobmedzuje. Marcinko osobne vybral mužov z iných útvarov SEAL, šancu mali len ostrieľaní vojaci, ktorí mali bohaté skúsenosti zo špeciálnych operácii po celom svete.
Svoju jednotku sa rozhodol nazvať SEAL Team Six (Šiesty tím SEAL), aby oklamal sovietsku rozviedku a nanútil jej hrôzostrašnú predstavu, že USA majú celých šesť týchto jednotiek. V skutočnosti v tom čase mali len dve, Marcinková „šestka“ mala byť treťou.
Pre prípravu svojich ľudí mal voľnú ruku a takmer neobmedzený rozpočet. Traduje sa, že Marcinkoví chlapci vystrieľali za rok viac munície, než celá americká námorná pechota za rovnaké obdobie. Pochopiteľne, taká príprava priniesla svoje výsledky. Už po šiestich mesiacoch SEAL Team Six mohol operovať naostro.
Červená bunka - postrach námorníctva
V roku 1983 admirál James Lyons požiadal Richarda Marcinka, aby zostavil ďalšiu jednotku, ktorá by preskúšala odolnosť námorníctva voči teroristickým útokom. Čerstvo povýšený Marcinko znova vybral niekoľko svojich mužov a vytvoril útvar, ktorý sa zakrátko stal postrachom celého námorníctva. Skupina, ktorú nazval Red Cell (Červená bunka), nemala veľký problém, aby prenikala na základne, lode, atómové ponorky a nechávala tam simulačné nálože. Marcinko tvrdí, že sa jeho mužom podarilo „uniesť“ prezidentovo lietadlo Air Force One a získať niekoľko jadrových hlavíc. Pri svojich testoch Marcinko postupoval presne tak, ako by podľa neho konali skutoční teroristi – mimoriadne tvrdo. Jeho ľudia nemali problém uniesť napríklad manželku veliteľa základne, aby ho vydierali. Taktiež vedeli „mierne mučiť“ dôstojníkov, ktorí mali prístup k odpaľovacím kódom.
Odhalené obrovské medzery v bezpečnosti námorných zariadení a Marcinkové metódy sa však nepáčili vysokopostaveným admirálom. A to ho stalo kariéru a slobodu. Richarda Marcinka odsúdili na niekoľko rokov väzenia za defraudovanie verejných financií pri nákupe ručných granátov. Samotný Demo Dick však tvrdí, že obvinenia sú zmanipulované a celý proces bol pomstou zo strany urazených admirálov.
Boj o šnúrky do topánok
V jednej zo svojich kníh Marcinko spomína, ako sa hádal s nadriadeným dôstojníkom o šnúrky do topánok pre svojich vojakov. Podľa neho admirál, ktorý mal na starosti rozpočet jeho jednotky, nechápal, načo potrebujú Marcinkoví muži špeciálne šnúrky a ako ich môžu spotrebovať také množstvo. Pre dôstojníka, ktorý celý čas trávil v kancelárii, bolo nepochopiteľné, že pri zoskokoch z obrovských výšok s neskorým otvorením padáku sa bežné vojenské šnúrky zvyknú rozväzovať. Preto vojaci museli pred výsadkom robiť niekoľko pevných uzlov. Po niekoľkých dňoch v bahne, piesku a vode sa tieto šnúrky nedali rozviazať ani pri najväčšom úsilí vôle. SEALS ich jednoducho prerezávali a používali nové.
Profesionálny bojovník na dôchodku
Na dôchodku sa Marcinko stal podnikateľom a spisovateľom. V roku 1992 vyšla jeho prvotina Rogue Warrior (v českom preklade Profesionální Válečník), ktorá sa okamžite stala bestsellerom. V knihe Marcinko opísal svoju kariéru, vojenské operácie a spory s nadriadenými. Dnes je tento potomok slovenských prisťahovalcov žijúcou legendou v radoch amerických špeciálnych síl a uznávanou celebritou. Marcinko vlastní agentúru, ktorej úlohou je budovať povedomie vodcu u manažérov, robí vojenského poradcu vo veľkých hollywoodskych produkciách. Podľa neho sa dokonca vyrábajú akčné figúrky a počítačové hry.
SEAL Team Six - bratsvo výnimočných
Vo svojich publikáciách sa Marcinko zmienil o dovtedy prísne tajnom a takmer absolútne neznámom SEAL Team Six. Kvôli tomu jednotku museli urýchlene premenovať a jej názov sa neskôr menil niekoľkokrát. Posledný verejne známy názov je krkolomné NSWDG (Naval Special Warfare Development Group) alebo DEVGRU. Vzhľadom na mimoriadne prísne utajenie sa o jednotke vie veľmi málo. Jej činnosť nekomentuje ani Biely dom, ani Pentagon. Odhaduje sa, že má asi 200 členov plus okolo 1 000 ľudí obslužného personálu. Domovskou základňou NSWDG je mestečko Dam Neck vo Virginii.
SEAL Team Six je absolútnou elitou medzi silami špeciálnych operácii. Podľa klasifikácie amerických špeciálnych jednotiek patrí k útvarom „prvej úrovne“ (Tier 1 Units), čo znamená, že môže vykonávať takzvané „čierne operácie“, ku ktorým sa americká vláda nemusí hlásiť. Okrem NSWDG do tejto úrovne patrí aj viac známa jednotka armády Delta, ktorej existenciu Pentagón doteraz nepotvrdil. Všetky ostatné jednotky SEAL, ako aj armádne špeciálne sily, takzvané zelené barety, jednotky Rangers a prieskumné útvary Force Reconnaissance námornej pechoty patria do druhej úrovne klasifikácie. Na najnižšej priečke Tier 3 sú výsadkové divízie a horské brigády.
Pochopiteľne, dostať sa do SEAL Team Six je mimoriadne náročné. Do jednotky osobne vyberajú najlepších členov bežných útvarov SEAL. Hlavnou podmienkou sú bohaté operačné skúsenosti v reálnych vojnových konfliktoch. Kandidát do jednotky musí zložiť veľmi tvrdé skúšky a absolvovať nový, ešte náročnejší výcvik, než dostal počas prijímacieho "pekla" do jednotiek SEAL. Hovorí sa, že pre pre civilistu je ľahšie prejsť základným výcvikom SEAL, než pre veterána týchto jednotiek sa dostať do „šestky“.
Úspechy a zlyhania
Prvou významnou akciou jednotky bola záchrana a evakuácia generálneho guvernéra Grenady Paula Scoona počas americkej operácie Urgent Fury v tejto krajine v roku 1983. V roku 1989 sa príslušníci „šestky“ zúčastnili na operácii Just Cause (Spravodlivá vec) v Paname, ktorej cieľom bolo odstránenie generála Manuela Noriegu.
Ďalšou známou akciou bola medzinárodná operácia Restore Hope (Obnovená nádej) v Somálsku alebo operácia Anakonda v roku 2002, zameraná proti zvyškom al-Kájdy a Talibanu v Afganistane.
Členovia NSWDG oslobodili v roku 2009 kapitána americkej lode Maersk Alabama Richarda Phillipsa z rúk somálskych pirátov. Ostreľovačom „šestky“ sa podarilo chirurgicky presne zlikvidovať troch pirátov v rozbúrenom indickom oceáne.
Minulý rok však tím zažil aj neúspech, keď pri záchrannej operácii unesenej britskej humanitárnej pracovníčky Lindy Nordgrove v Afganistaneju zabili samotní vojaci.
Operácia Geronimo a koniec Usámu
Momentálne najslávnejšou akciou „šestky“ sa stala operácia Geronimo, pri ktorej zlikvidovali medzinárodného teroristu číslo 1 Usámu bin Ládina. Vojaci jednotky mesiac nacvičovali útok na špeciálne postavenej makete bin Ládinovho domu na základni Camp Alpha v afganskom Bagrame. Podľa oficiálnych informácií v noci z 1. na 2. mája na špeciálne upravených vrtuľníkoch, prefarbených v pakistanských farbách, zaútočili na jeho úkryt v mestečku Abbotabad na severe Pakistanu. Počas 40-minútovej akcie bol bin Ládin zabitý strelou do hlavy. Jeden z vojakov NSWDG dal dve rany teroristovi do hrude, aby bolo isté, že je mŕtvy. Celú operáciu vysielali v priamom prenose do operačnej miestnosti v Bielom dome vo Washingtone. Zábery pochádzali z kamery na prilbe jedného z členov komanda.
Elitné komandá amerického námorníctva U.S. Navy SEALS vznikli na príkaz prezidenta Johna Kennedyho v roku 1962. Mali prevziať úlohy doterajších jednotiek UDT (Underwater Demolition Team) a rozšíriť ich pôsobnosť od vody do vnútrozemia. Primárnou úlohou SEALS bolo zabezpečenie výsadku hlavných vojsk na nepriateľskom pobreží, hlboký prieskum, sabotáže, odmínovávanie prístavov a likvidácia alebo únosy dôležitých osôb nepriateľa. Po roku 1983 so vznikom jednotky SEAL Team Six sa k ním pridal aj boj proti terorizmu.
