Roky hľadaný generál Ratko Mladič bol zadržaný v malej dedinke Lazarevo v Srbsku, kde žije aj jeho bratranec Branislav. Podľa slov tamojšieho starostu, policajné jednotky sa Lazareve objavili o šiestej hodine ráno.
„Videl som päť policajných áut a potom som počul, že prehľadávajú dom Branislava Mladiča,“ vyjadril sa pre denník Blic starosta Lazareva.
Mladič nekládol odpor a zatýkajúcim policajtom sa hneď priznal, že je to on.
Starosta tvrdí, že Ratka Mladiča videli raz na návšteve u príbuzných. To však bolo ešte v dobe, keď sa exgenerál nestal najhľadanejším srbským občanom. Rodina Branislava Mladiča je v Lazareve už veľmi dlho. Každý v dedine ho pozná ako poľnohospodára.
Podľa Blic.rs Ratko Mladič utrpel v minulosti mozgovú príhodu a teraz nevie pohnúť rukou. Odviezli ho do budovy srbského trestného sudu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Tam ho prezreli lekári. O týždeň Ratka Mladiča by mali vydať do Haagu.
Kat zo Srebrenice
Ratko Mladič sa narodil v marci 1942 v Hercegovine a do armády vstúpil v roku 1965 po skončení štúdií na prestížnej belehradskej vojenskej akadémii. Ako dôstojník z povolania najskôr zastával "ideológiu bratstva a jednoty" juhoslovanských národov, ktorú presadzoval bývalý juhoslovanský prezident Josip Broz Tito.
V roku 1990 prišiel Mladič z Macedónska do Kosova, aby potlačil albánske obyvateľstvo. O rok nato ho preložili do Kninu, ktorý sa v polovici 90. rokov stal "hlavným mestom" Republiky srbská Krajina (RSK, neuznaný srbský štát na území Chorvátska), aby sa na jar 1993 usadil v Bosne a Hercegovine. Podľa Mladičových slov by sa Srbi bez nezávislého srbského štátu na Balkáne "cítili ako dobytok určený na porážku".
Po úspechu v júni 1991 v Chorvátsku, vtedy ešte plukovník Mladič, veliteľ generálneho štábu kninského vojenského zboru, bol ambicióznym mužom. Tento prchký dôstojník konal podľa vlastnej hlavy, zľahčoval rozkazy nadriadených, vyzýval do útoku, hoci jeho nadriadení žiadali zdržanlivosť. Napriek tomu bol povýšený do hodnosti generála bývalej Juhoslovanskej národnej armády (JNA). Tá sa už sťahovala z územia Bosny na žiadosť medzinárodného spoločenstva. Generál Mladič však zostal v Bosne a o niekoľko dní sa postavil do čela novej armády bosnianskych Srbov. Podľa nezávislej tlače v Belehrade vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič rozhodol o jeho vymenovaní, ktoré sa pre budúcnosť mnohoetnickej Bosny ukázalo ako fatálne.
"Cieľom je a ostáva jednota všetkých srbských území, od Kninu cez Banja Luku a Sarajevo po Belehrad. Nedáme sa rozdeliť na tri časti nejakou dohodou," vyhlásil vtedy Mladič.
Pri svojich operáciách v tom čase Mladič rátal s tým, že zahraniční generáli nevyšlú svojich vojakov zomierať do Bosny, čo mu údajne aj potvrdili.
Ratko Mladič od roku 1995 en bloc odmieta všetky obvinenia, že jeho armáda v masovom rozsahu vykonávala popravy, systematicky bombardovala civilné obyvateľstvo, znásilňovala ženy. Naopak, už vtedy obviňoval svoje obete, že dezinformujú. Nepresvedčil pravdepodobne ani vlastnú dcéru Anu, 23-ročnú študentku medicíny, ktorá na jar 1994 spáchala samovraždu.
Dlhé roky po vojne Mladič neskrývane žil v Srbsku a slobodne sa prechádzal po Belehrade až do roku 1999. Vídali ho aj na futbalových zápasoch medzi belehradskými klubmi Partizan a Crvena zvezda. Ukrýval sa asi od polovice roku 2002, podľa predpokladov pod ochranou stúpencov tvrdej línie v srbských ozbrojených silách.
Aktuálne informácie o kauze zatknutia generála mladiča nájdete aj na našej partnerskej stránke Blic.rs >>