Telesné pozostatky Otta von Habsburga uložili po bohoslužbe v Dóme sv. Štefana a smútočnom sprievode ulicami rakúskej metropoly do cisárskej krypty pod viedenským Kapucínskym kostolom, kde je pochovaná väčšina príslušníkov habsburského rodu.
Medzi takmer dvoma tisíckami smútočných hostí bol aj panovnícky pár zo Švédska, kráľ Karol XVI. Gustáv a kráľovná Silvia, luxemburský veľkovojvoda Henri s manželkou, lichtenštajnské knieža Hans-Adam II. s manželkou, ako aj niekdajší rumunský kráľ Michal I. a niekdajší bulharský monarcha Simeon II. Panovnícke rody z Belgicka, Španielska a Veľkej Británie zastupovali princovia a princezné, Rakúsku republiku prezident Heinz Fischer.
Pohreb pripomenul, že syn posledného rakúskeho cisára a posledného uhorského kráľa Karola I. (IV.) stratil po prvej svetovej vojne svoje tituly, robil politickú kariéru a bol radovým občanom, keď zomrel 4. júla doma v Bavorsku vo veku 98 rokov.
V súlade s habsburskou tradíciou majster ceremónií poklepal na dvere kostola nad kryptou a oznámil dlhý zoznam šľachtických a politických titulov zosnulého. Opát mu dvakrát odoprel vstup. Až keď bol von Habsburg ohlásený iba ako "Otto - smrteľný hriešnik", pustil rakvu dovnútra.
Srdce Otta von Habsburga uložia v nedeľu v súlade so želaním zosnulého v starobylom benediktínskom opátstve v maďarskej Pannonhalme. Toto gesto je odkazom na rakúsko-uhorskú minulosť a zásluhy zosnulého o opätovné zjednotenie Európy po páde železnej opony, 20 rokov bol poslancom Európskeho parlamentu.
Na poslednej rozlúčke s Ottom von Habsburgom sa zúčastnilo aj niekoľko šéfov štátov či vlád strednej a východnej Európy, vrátane premiérov Chorvátska a Macedónska, Jadranky Kosorovej a Nikoly Gruevského a gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho. Česko zastupoval šéf diplomacie, knieža Karel Schwarzenberg.
Ulice, ktorými prechádzal smútočný sprievod, lemovalo asi 10.000 divákov, čo je iba štvrtina davu, ktorý v roku 1989 prišiel na pohreb matky Otta von Habsburga, cisárovnej Zity.
Otto von Habsburg stál dlhé roky na čele habsbursko-lotrinskej dynastie, bol čestným prezidentom Paneurópskej únie a poslancom Európskeho parlamentu za bavorskú Kresťansko-sociálnu úniu (CSU). Stal sa známym aj ako publicista, novinár a spisovateľ. Bol občanom Rakúska, Maďarska, Nemecka a Chorvátska.
Smútočné rozlúčky s ním sa začali v pondelok 11. júla v nemeckom Mníchove a v nasledujúcich dňoch pokračovali v rakúskom pútnickom mestečku Mariazell, kde boli telesné pozostatky Otta von Habsburga a jeho manželky Reginy vystavené v miestnej katedrále.
Vo Viedni pochovali „posledného Habsburga“ Otta († 98)
Rakúsko sa dnes veľkolepým pohrebom s vojenskými poctami rozlúčilo so synom posledného cisára.