O tom, ako sa ocitli v pasci na malom ostrovčeku. Ako videli zomierať svojich priateľov. Ako zhruba 90 minút bojovali o život a počuli strelca oslavovať každú jednu zasiahnutú obeť...
Anders Breivik (32) sa po odpálení bomby v centre Osla prepravil na 40 km vzdialený ostrovček v sivej dodávke naplnenej zbraňami a výbušninami. Strážnikovi ukázal falošný preukaz a uviedol, že ide na ostrov kvôli bezpečnosti po explóziách v Osle. Plánovaná lesť s policajnou uniformou mu pomohla zvolať k sebe účastníkov kempu vládnucej robotníckej strany premiéra Jensa Stoltenberga. „Tvrdil, že sa nemusíme ničoho báť, že sme už teraz v bezpečí. Potom vytiahol zbrane a začal strieľať!“ opisuje začiatok masakra Erik Kustegjerde (18). Niektorí tvrdia, že pekné dievčatá zabíjal ako prvé.
Tínedžeri vo veku 14 až 18 rokov sa rozutekali na všetky strany, časť sa snažila ukryť v lese, ďalší skákali do vody alebo sa ukryli v útesoch či chatkách kempu. Jedna z vedúcich Lisa Marie Husby opísala, ako sa zhruba 60 detí ukrylo v ubytovni. Zamkli dvere, do okien napchali matrace.
„Bežal však za nami. Skryla som sa pod posteľ. Asi štvrť hodiny bolo ticho. Potom však prišiel a snažil sa dostať dovnútra. Strieľal zvonku cez medzery vo dverách aj v oknách. Viacerých zasiahol, ale dnu sa nedostal.“
Jedno z dievčat, Jorid Holstad Nordmelan, dokonca urobila zvnútra zabarikádovanej chatky fotografiu. V tom čase nevedela, či tiež nebude medzi desiatkami obetí... „Najviac som sa bála, keď vsunul hlaveň zbrane cez okno dnu a začal páliť,“ povedala Emma, ktorá tiež prežila so skupinkou šťastlivcov.
Ukryl sa pod mŕtve telá
Mnohí prosili Breivika o život. Dokumentuje to aj záber z policajného vrtuľníka. Vrah stojí medzi postrieľanými ľuďmi, pred ním je v plytkej vode postava, ktorá spína ruky k nebu...
„Kričal som naňho: Nie, prosím, nerob to!“ opisuje desivý moment Adrian Pracon, ktorý pracoval v informačnom centre na ostrove. Najskôr sa snažil z ostrova odplávať, ale nestihol si vyzuť topánky a ťažko sa mu plávalo. Podobne ako mnohí ďalší sa bál, že vzdialenosť asi 1 000 metrov nezvládne, a tak sa vrátil do smrteľnej pasce. „Neviem, prečo ma ušetril. Ale neskôr som sa ukryl medzi mŕtve telá...“
Podľa Pracona zmätení študenti chodili za páchateľom a prosili ho o pomoc, pomýlení jeho policajným prestrojením. Nik nevedel, komu môže veriť. „Mal čiernu uniformu s čiernym lemom, vyzeral ako fašista. Bol presný, chladnokrvný a kričal - všetci musíte zomrieť!“ Pracon bol jedným z mála šťastlivcov, ktorých Breivik omilostil. Väčšine zranených ešte uštedril aj ranu z milosti do hlavy alebo do chrbta.
Obetiam dával ranu istoty
Thorbjorn Vereide (22) prežila v úkryte pod útesom: „Bol sústredený a cieľavedomý. Obete si vyberal jednu za druhou. Ľudia ležali na zemi, on k nim prišiel a ešte do nich strelil. Do každého dvakrát, aby si bol istý, že ich zabil...“ „Tento ostrov som z mladosti dobre poznal, bol pre mňa obrazom raja. Teraz sa zmenil na peklo,“ povedal cez slzy nórsky premiér Jens Stoltenberg, keď si počas návštevy pozrel spúšť v strede jazera Tiryfjord...
Zachránaná Iris (17): Tešil sa po každom výstrele!
Svoju najhoršiu traumu v živote zažila aj Iris Gjoerv (17). Vyčerpaná a uplakaná v náručí svojho otca novinárom porozprávala, čo zažila. „Tati, ľudia by mali vedieť, čo sa tu stalo,“ vysvetľovala. Najprv si myslela, že zo strany útočníka ide len o žart. O chvíľu však začula výkriky: „Tu niekoho zastrelili! On strieľa!“
Hneď ju prepadol strach. Spolu s priateľmi bežala do bezpečia. Po každom výstrele počuli výkriky strelcovej radosti. Iris sa podarilo spojiť s rodičmi, ktorých šokovala vetou: „Som na Utöya. Niekto tu na nás strieľa!“ Náhle však musela zložiť, lebo strelec sa k nim priblížil. „Môj priateľ to už nevydržal a v panike vyskočil z úkrytu. Strelec ho zbadal a vystrelil. Môj priateľ je mŕtvy!“ plače Iris.
Viac ako hodinu potom ešte čakala na skale, kde počúvala stony zranených. Keď zbadala vrtuľník, pomyslela si: „Sme zachránení.“ Vrtuľník však ďalšiu polhodinu krúžil nad ostrovom. Nakoniec po nich prišli záchranné člny a Iris sa dostala k otcovi.
Čo sa dialo na nórskom ostrove smrti? (Pre zväčšenie kliknite na obrázok)
Okamih rozhodnutia: Rozdelili sa, aby prežili...
Boj o život v tej najkrutejšej podobe opísal zamestnanec Červeného kríža Sale Wig. „Šiesti priatelia spolu unikali pred útočníkom. Bežali cez lesík, on za nimi. Cestička sa zrazu rozdeľovala. Traja sa rozhodli odbočiť doprava a traja doľava. Toto rozhodlo o živote a smrti.“
Bolo jasné, že rozdelením sa majú niektorí šancu prežiť. Breivik sa pustil za tými vľavo. Ich kamaráti už o chvíľu počuli streľbu. Kým oni besnenie prežili, tých, čo odbočili vľavo, všetkých postrieľal...
Anders Breivik mal povolenie na dve zbrane - pištoľ Glock a automatickú pušku. Podľa svedkov mal pod uniformou nepriestrelnú vestu a v dodávke nevybuchnuté nálože.