Na svoje ťažké detstvo si zaspomínal pre týždenník Život.
Priznal, že ako dieťa nemal ani vlastnú posteľ. „Spával som s dvoma súrodencami na rozťahovacom gauči. Ako najmladší som spal v strede, čo ma hrozne hnevalo. Príjem sme mali taký nízky, že na strednej i vysokej škole som mal sociálne štipendium,“ dodáva.
Keď sa oženil, celá široká rodina sa mu poskladala na družstevný byt. „Roky sme žili v prázdnych miestnostiach. Mali sme vyradenú sedačku kúpenú za štyristo korún. Prázdne škatule sme oblepili tapetami a na ne sme dali kvety. Za mladomanželskú pôžičku sme si kúpili chladničku a práčku,“ opisuje politik. Po škole zarábal ako programátor 2 000 korún mesačne a z platu splácal rodine pôžičku na byt. Potom začal podnikať.