Jozef Svoboda († 48), prezývaný Ušatý, sa vypracoval na jedného z najsilnejších mužov bratislavského podsvetia a silného predstaviteľa bielych golierov v podsvetí. Ako bývalý zápasník dostal podľa zlomeného ucha, typického znaku zápasníkov. Za bývalého režimu so svojou prvou manželkou emigroval do Švédska, kde mali reštauráciu. Kvôli drogám sa dostal do väzenia. Po odpykaní trestu a návrate na Slovensko ihneď rozbehol veľké obchody. Nešpinil si ruky vyberaním výpalného, zarábal najmä na požičiavaní peňazí iným podnikateľom. Samozrejme na vysoký úrok. Kto nevrátil peniaze v dohodnutom termíne, mal "návštevu". Za pomerne krátky čas Svobodovi v centre mesta patrila aj kaviareň Alžbetka, kasíno a tretinový podiel na pozemkoch pod vládnym hotelom Fórum. Boli to poriadne veľké "balíky," ktoré mu umožnili aj vydávanie mesačníka. Istý čas ho zostavovatelia rebríčkov dokonca zaraďovali do tridsiatky najúspešnejších slovenských boháčov. Neskôr sa jeho zisky a disponibilný majetok postupne zmenšovali.
S mnohými politikmi bol jedna rukaSvoboda sa ako jeden z mala mužov slovenského podsvetia dobre poznal s viacerými špičkovými politikmi - predstaviteľmi parlamentu a viacerých politických strán. Nebolo výnimočné, že sa koncom 90-tych rokov voľne pohyboval po kancelárii jedného z vtedajších podpredsedov slovenského parlamentu. "Bol športovec a športový funkcionár telom aj dušou. Nikdy nič nepýtal, okrem športu za nikoho a pre nič neloboval. Do politického prostredia sa dostal práve cez šport. Mnohí ani nevedeli, že sa vie pohybovať aj medzi ľuďmi podsvetia," spomína bývalý politik.
Politikov, s ktorými sa Svoboda poznal, boli desiatky. Alexander Rezeš, Vladimír Poór, Ivan Kmotrík a ďalší. Nie všetkým však bol "po chuti". Terajší minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) ešte v roku 2006 napadol Martina Glváča (Smer) v televíznom vysielaní, že sa stretával s mafiánmi, konkrétne so zavraždeným Svobodom. Glváč na Lipšica za to podal žalobu na ochranu osobnosti. Počas súdneho sporu už vypovedali aj exminister vnútra Vladimír Palko a policajný prezident Spišiak. Obidvaja na súde povedali, že s menom Jozefa Svobodu sa stretli ako s menom človeka z bratislavského podsvetia. Ani po piatich rokoch nie je táto kauza právoplatne skončená. "Niekedy je hranica medzi podnikateľom a mafiánom ťažko identifikovateľná..." uvažoval v súvislosti so Svobodom exminister vnútra Róbert Kaliňák.
Likvidácia kvôli privatizácii hotela?
Svobodovi sa v roku 2004 stalo osudným jeho obľúbené stávkovanie, na ktoré dokázal dať aj veľké peniaze. Po Bratislave sa v tom čase šírili chýry, že Svoboda je už so svojou druhou manželkou Karin vo Francúzsku, kde sa chce natrvalo usadiť. Mnohí to zobrali ako fakt, vrátane vlastníctva vily v Nice. Mohol to však byť Svobodov zastierací manéver pre neprajníkov a nepriateľov. Svobodova rodina sa v osudnom čase chystala cestovať na dovolenku do Chorvátska.
Svoboda sa 28. júna 2004 dohodol s manželkou, že pôjdu spolu na obed. Dvaja neznámi vrahovia si však na neho počkali v stávkovej kancelárii v bratislavských Podunajských Biskupiciach, kde si bol vybrať výhru. Zastrelili ho 17 ranami do hlavy a chrbta.
Vrahovia Svobodu dodnes nie sú známi. Motívom mohol byť boj o privatizáciu bývalého vládneho hotela Fórum (Crowne Plaza). Pripustil to aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Podľa zdroja blízkeho podsvetiu motívom mohol byť aj spor Svobodu s takáčovcami. "Ušatý" bol takáčovcom dlžný veľké peniaze, ktoré im splácal zo ziskov v kasíne. Keď kasíno predal, takáčovcom vrátil len malú časť dlžnej sumy. Tento spor mal vrcholiť krátko pred jeho zavraždením.
Svoboda, ako jeden z mala mužov podsvetia po sebe nezanechal partiu mužov, ktorí by sa volali po ňom. Bol osamelým bežcom.